“A reader lives a thousand lives before he dies. The man who never reads lives only one.”
― George R.R. Martin

štvrtok, 12. januára 2017

RC: Veronica Roth - Zárezy smrti

Originálny názov: Carve the Mark
Autor: Veronica Roth
Séria: Zárezy smrti (Carve the Mark)
Diel v sérii: prvý
Dátum vydania: 17.1.2017
Vydavateľstvo: Slovart
Počet strán: 416
Hodnotenie GR: 3,78

Fun  2/5
Love  2/5
Boyfriend  3/5
Tears  1/5

Anotácia: 
Vo svete, kde panuje násilie a neprávo, v galaxii, v ktorej niektorí nažívajú v priazni osudu, má každý človek špeciálny dar. Kým väčšina dokáže vyťažiť zo svojho daru čo najviac, Akosa a Cyru pre ich dary zneužívajú. Cyra je sestrou tyrana, čo vládne bojovnému národu. Má dar bolesti a sily, čo jej brat zneužíva, aby tyranizoval svojich nepriateľov. Cyra má však na viac, ako byť nástrojom v bratových rukách. Vzdoruje, je rýchlejšia a bystrejšia, než hockto predpokladá.
Akos pochádza z mierumilovného národa a je nadovšetko oddaný rodine. Hoci ho ochraňuje jeho neobyčajný dar, keď ho s bratom chytia vojaci vyslaní Cyrinou rodinou, Akos sa snaží len o jediné – zachrániť najskôr brata na úkor vlastného bezpečia. Akos sa tak v sekunde ocitá uprostred Cyrinho sveta, kde panuje neopísateľné nepriateľstvo medzi ich rodinami a národmi. Akos a Cyra stoja pred rozhodnutím – pomôcť si navzájom a prežiť, alebo priniesť jeden druhému skazu.

sobota, 31. decembra 2016

Zhrnutie roka 2016

Minulý rok som si na tomto článku dala neskutočne záležať. Poupravovala som obrázky, pridala všetko možné, čo sa len dalo a skomentovala úplne všetko, aj to, čo sa nedalo. Tento rok to tak nebude, pretože sa mi absolútne vôbec nechce nič pridávať na blog a ani len čítať. Takže tu bude také mix zhrnutie filmov + kníh.

KNIHY

Najhoršia kniha 
Eighteen: 18 || J.A. Huss

piatok, 30. decembra 2016

Diary: Žijem?

Tak po dlhom čase som tu s článkom, a to rovno s denníkom! Ten som nepísala ani nepamätám, takže sa môžem sťažovať na všetko, čo mi napadne a nie som obmedzená časom, juchú.

Ako sa, ale máte vy?

Okej, to bolo dosť zaujímania sa o vás, teraz ja.
Chodím do školy, plačem, nariekam, nadávam, chodím do roboty a spím. Moje denné činnosti sú čoraz zábavnejšie. Niekedy sa tam vopchá aj nervový záchvat, inokedy beznádejne zízanie na stenu. Celý tento kolobeh sa nazýva Život vysokoškoláka.
Už si ani nepamätám, aké je to neučiť sa, pretože za posledný mesiac a pol som neustále sedela nad knihami (rozumej celému lesu = pochuja paperov, ako by povedal východniar). Dnes nadišiel ten deň, keď som napísala posledný zápočet a čaká ma už len dennodenné kontrolovanie AISu či sa už tým profesorkám (magisterkám? doktorkám? nejakýmženámstitulom?) podarilo pridať hodnotenie. Všetci sa za mňa modlíte, aby som tie svinské zápočty napísala a nemusela budúci rok opakovať predmet, lebo by som rada išla a erazmus.
Áno, to je tiež nové. Chystám sa podať si prihlášku. Keďže Britániu nemáme na výber (veľmi plačem), rozhodli sme sa so spolužiačkou (čau Natalka :*) pre Holandsko, Španielsko a Taliansko. Uvidíme, čo z toho vznikne. Ale najprv, samozrejme, by bolo dobré, keby som urobila tie predmety, všakže.

Viete na čo som tiež prišla? Že zvyšovať si gól na prečítanie kníh za rok je totálna hovadina, ak ste vysokoškolák, alebo aspoň chodíte na môj prekrásny odbor. Za posledné tri mesiace som prečítala maximálne tak krátke poviedky, pretože som nemala absolútne čas. Keď som nedávno videla, že som 7 kníh pozadu a do splnenia mi chýba 9 kníh, uvedomila som si, že je to úplne nemožné, vzhľadom na to, že už bola polovica mesiaca, a tak som to musela o päť kníh stiahnuť. Ale posnažím sa dať, čo najviac! Takže ak by som vám mala povedať o knihe, ktorá sa mi za tú dobu páčila, neviem vám ani povedať, čo som vlastne čítala, pretože to bolo tak hrozne dávno. Naposledy to bola totálne feministická kniha Krasojazdkyňa, čo som čítala na hodinu do školy. Bol to jeden z naj-zvláštnejších čitateľských zážitkov, aké som zažila. Ale veď prečo si to neprečítať, všakže, hor sa na to.
Môžem sa však pochváliť knižnými úlovkami, a to - Diamantovým dvorom, Havraními chlapcami, Illuminae, A Court of Mist and Fury, Zárezy smrti, Six of Crows a A Torch against the Night. Už sa neviem dočkať, kedy ich všetky prečítam, a hlavne sa neviem dočkať toho, kedy sa konečne dostanem k Winter, pretože je buď vypredaná, alebo stojí viac ako biblia. Prečo je tá kniha taká drahá? A prečo je sakra vypredaná? Potrebujem si to už konečne prečítať, prosím, čo mám robiť. Inak, v robote často krúžim okolo Cestovateľa a som nesmierne zhrozená, že je úplne tak vzadu skrytý a nikto si ho nekupuje. Veď je to jedna z kníh, ktoré si chcem úplne najviac prečítať a nikto o tom ani nerozpráva ani nič. Okrem toho, som smutná aj z toho, že to nemá prebal, čo mi kedysi vadilo, ale teraz som sa naozaj tešila na prebal, pretože originál má úplne krásnu obálku pod prebalom.
Čo sa týka roboty, je to čoraz väčší stres, únava a sranda zároveň. V lete to bola zábava tam chodiť, no teraz, keď mám školu, sa mi niekedy fakt nechce. Zábava je však niekedy to, čo ľudia od vás chcú. Vlastne niekedy to nie je zábava ale mučenie. "No, chcel by som knihu, ale neviem ako sa volá autor ani kniha, ale viem, že to napísal nejaký aziat, ktorý píše po nemecky."
Alebo: "Chcel by som knihu s okienkami." (detskú knihu, ktorá ma v sebe okienka za ktorými je nejaký obrázok = AKO MÁM VEDIEŤ, KTORÁ KNIHA TO MÁ????!!)
"Chcel by som knihu pre sestu/brata/mamu/otca/inéhopríslušníkarozsiahlejrodiny, ale neviem čo číta."
"Kde sú pohľadnice?"
"Kde sú pohľadnice?"
"Pohľadnice?"
"Máte pohľadnice?"
"Kde sú pohľadnice?"
"Pohľadnice?"
Najviac sa mi však páčila teta, ktorá sa ma snažila presvedčiť o tom, že sa pri tých Albi interaktívnych hrach s perom dá kúpiť aj pero zvlášť. Slušne som jej vysvetlila, že sa to kupuje len spolu a potom sa dokupujú knihy. Lenže ja som očividne nemala pravdu, lebo ono sa to proste DÁ kúpiť aj osamote. Tak som jej opäť slušne povedala, že sa idem teda opýtať, pretože my brigádnici sme predsa nedôverčivé osoby. Bolo mi povedané, že sa to nedá, tak som sa vrátila, povedala jej, že sa pero zvlášť nedá kúpiť, na čo mi teta odpovedala: "Albi, aha *ukázala na škatuľu* oni to vydávajú, oni to určite majú." A odišla.
Pracovať s ľuďmi je neskutočná zábava. Jedná radosť. Z tých falošných úsmevov ma na konci dňa až bolia , ale predsa len to zvládam. Najlepšie však je, keď sa ma niekto opýta na nejakú knihu, ja sa odídem pozrieť či ju máme, a keď sa vrátim, zabudnem, kto sa ma pýtal, tak len krúžim dookola a premýšľam, kto to bol. 

Okej, dosť bolo o práci. Musím vám povedať aj o niečom inom. Bola som na Rogue One!!! Kvôli hlúpej škole so nemohla ísť na nočnú pred-predpremiéru (?), tak ako som bola na SW7, ale tiež sme šli tak večer. Bola nenormálna plnka, nebol tam žiaden Darth Vader, ale bola to zábava. Najlepšie bolo, keď išiel trailer na Assassin´s Creed, pri šom som len kúsok slintala. ALE! Chcela som rozprávať o Rogue One. Poviem vám, ľudkovia, to bolo geniálnejšie, než SW7!!!! Milujem Felicity Jones, odkedy bola neznáma herečka z romantických filmikov, ale tu hrala ako diablica. Bolo to úplne dokonalé, aj keď to malo niekoľko chýb. Napríklad ten scenár bol niekedy totálne klišé, až som si trepala hlavu a ten černoško robotický bol úplne trápna postava, ale inak klobúk dole. Viete, čo sa mi však najviac páčilo? Hneď po tom nečakanom konci, samozrejme, tá chémia medzi hlavnými hrdinami a hercami samozrejme. Ja nechápem, ale väčšinou, keď pozerám romantický film, tak si poviem, že okej, mhm, dajte sa dokopy, mhm, viac ma nezaujíma. Ale tu. Tá chémia medzi nimi bola doslova hmatateľná a úplne som sa nich pozerala s otvorenými ústami v očakávaní všeličoho.
Dnes som konečne bola aj na Assassins Creed, o ktorom mám príliš veľa myšlienok na to, aby som napísala niečo zmysluplné. Celkovo to bol dobrý film s dokonalou cinematografiou, ale kus nič moc scenárom. Herci boli dokonalí, avšak najviac dokonalé boli tie sekvencie s Aguilarom, ktorých bolo ukrutne málo :((((((((. Práve za to, a za ten divný koniec + ten animus som strhla 3 body.


Och a zabudla som, že som bola aj na Fantastických zveroch. Tie boli také... všelijaké. Na jednej strane sa mi páčil príbeh, ale na druhej aj nie. Bolo to ako dva rozdielne filmy a neskutočne mi vadí to, že sa rozhodli urobiť z toho päťdielnu sériu, ktorej Newt ani nebude hlavná postava. Prečo sa sakra rozhodli pracovať s Fantastickými zvermi, keď robia niečo úplne iné? Očividne idú riešiť Grindelwalda, čo je dosť smutné, pretože som si zaľúbila Eddieho ako Newta. Za cenu príbehu o Grindelwaldovi okresali príbeh Newta, ktorý sa z ničoho nič zo zverov presunul na niečo temné.
Ako bolo to zaujímavé a, samozrejme, pozriem si aj ďalšie diely, ale snáď sa zamerajú už len na jednu vec.
A teraz spojlerik:
Nevyzerá Johnny Depp úplne zvláštne? Oveľa viac sa mi páčil Colin Farrell, ktorý vyzeral dokonalo!
Ale inak dávam im plus za tie dva zvraty, ktorý som ani nečakala. Už som dopredu predpokladala, čo a jak, ale no nečakala som práve také dačo.
Takže Zvery 7/10, Rogue One 8,5/10 a AC 7/10.

A teraz by som už konečne mohla ísť spať... alebo čítať knihu, ako správny knihomoľ! Ešte na niečo som zabudla - poctivo píšem knihu, pomaly ale isto sa už blížim k polovici a som s tým príbehom naozaj spokojná, takže snáď to aj dokončím.

Mini Photodiary:

streda, 28. decembra 2016

RC: Harry Potter - Sprievodca k filmom

Originálny názov: Harry Potter - Cinematic Guide:
Dátum vydania: sk 11/2016, eng 10/2016
Vydavateľstvo: Ikar, Scholastic Inc.
Počet strán: 64
Hodnotenie GR: 3,82

Fun  2/5
Love  -/5
Boyfriend  -/5
Tears  0/5

Anotácia: 
Na svoje jedenáste narodeniny dostal Harry Potter ten najlepší darček, aký si mohol predstaviť: dozvedel sa, že je čarodejník a má nastúpiť do Rokfortskej strednej školy čarodejníckej! Vďaka všetkým ôsmim filmom môžete znovu prežívať Harryho vzrušujúce dobrodružstvá od jeho prvej návštevy Šikmej uličky až po hrdinské boje s Temným pánom lordom Voldemortom. V tejto knihe nájdete okrem nezabudnuteľných citátov a fotografií všetko, čo potrebujete vedieť o „chlapcovi, ktorý prežil".

sobota, 24. decembra 2016

Šťastné a veselé!

A je to tu. Ďalšie Vianoce, ďalšia prežieračka, ďalšie darčeky, ďalšie diery v peňaženkách.
Dlho som sa neozvala a hoc mám aj naplánovaný článok, rozhodla som sa rýchlo spísať práve tento, aby tu bol presne na Vianoce. Pôvodne som plánovala aj súťaž, ale popri škole a práci som akosi nestíhala riešiť aj niečo iné.

Práve preto, že som plánovala súťaž, tak som napísala aj zopár autorom, z čoho traja mi aj odpísali na otázku:
Čo by vaši hrdinovia chceli/darovali niekomu pod stromček.

RUTA SEPETYS
Lina z Medzi odtieňmi sivej by rada dostala náhradnú kópiu knihy The Pickwick Papers od Charlesa Dickensa.
Josie z knihy Potrhaná křídla by si priala návštevu od Jesseho a Cokie.
Florian zo Sul moře by chcel pobozkať Joanu pod imelom.

ELIZABETH O´ROARK
Will by Olivii daroval niečo veľmi praktické, niečo ako reflexnú bežeckú výbavu na to jej nočné trénovanie.
Olivia by odmietla darovať Willovi čokoľvek praktické, takže by mu asi dala putá :)

JENNIFER SMITH
Myslím si, že Oliver by dal Hadley na Vianoce niečo vtipné, ako zarámovaný obrázok kráľovnej Anglicka, čo by ju donútilo myslieť naňho vždy, keď by sa na obrázok pozrela. A Hadley by mu zase dala niečo romantickejšie, ako napríklad prvú edíciu nejakej knihy od Charlesa Dickensa alebo model lietadla, vďaka ktorému by na ňu tiež myslel pri pohľade naň. 

Takže vám želám šťastné a veselé sviatky plné jedla, užite si to a poriadne trhajte tie obaly od darčekov!

sobota, 19. novembra 2016

RC: Gayle Forman - Bola som tu

Originálny názov: I Was Here
Autor: Gayle Forman
Dátum vydania: 09/2016, 1/2015
Vydavateľstvo: Ikar (Yoli), Viking Juvenile
Počet strán: 296
Hodnotenie GR: 3,79

Fun  0/5
Love  2,5/5
Boyfriend  3,5/5
Tears  2/5

Anotácia: 
Cody Reynoldsová sa nevie zmieriť so stratou najlepšej priateľky Meg, ktorá nečakane spáchala samovraždu. Nevie pochopiť, prečo taká úžasná, energická a priateľská osoba túžila zomrieť a neustále ju prenasleduje pocit viny. Všetko sa zmení, keď sa Cody na žiadosť Meginých rodičov vyberie do Tacomy po priateľkine veci a odhalí celkom novú stránku jej osobnosti. Ponára sa čoraz hlbšie do spleti Meginých tajomstiev a neváha podstúpiť akékoľvek nebezpečenstvo, len aby konečne spoznala pravdu. Podarí sa však prísť tejto záhade na koreň a nájde skutočne to, čo hľadala?

streda, 2. novembra 2016

Issue 17: Ťažkosti písania

Hurá hurá konečne som tu s ďalším článkom na tému. Mala by som sa učiť, keďže mám zápočty, ale prečo by som radšej nenapísala článok...
Tentoraz to bude článok o písaní a problémoch, ktoré mam teda aspoň ja, počas celého procesu. Možno sa s tým tí, ktorí píšete aj stotožníte.

1. Nemám čas
Často som si hovorila a vyhovárala sa, že nemám čas a preto nepokračujem v tom, čo som začala, no až keď som sa pustila do nového príbehu a zároveň s tým mi začala škola som pochopila, čo znamená nemať čas. Nedávno sme na jednej hodine mali počúvať takú nahrávku o tom, ako škola zabíja kreativitu a ako chlapík prestal chodiť na výšku, pretože mu bránila v skutočnom učení. Neskutočne s ním súhlasím. Odkedy mi začala škola, tak robím len tri veci - učím sa, som v škole alebo spím. Niekedy si ideme so spolužiakmi sadnúť, no to je tak všetko. Snažím sa tým vlastne povedať, že zo mňa to učenie a pobyt v škole do 8 večer vysáva život a aj chuť robiť hocičo iné. Nečítam knihy, pretože toho čítam až príliš veľa do školy a potom sa mi nechce už ani len vidieť písmenka. Nestíham preto ani písať.
2. Naplánovať si príbeh dopredu?
Včera som si konečne našla čas čosi napísať, keď mi v tom došiel jeden podstatný problém, s ktorým mi nevie asi ani nikto pomôcť, len ja. Zamyslela som sa však nad tým, že keď som písala príbehy kedysi, nikdy som nevedela, čo vlastne idem písať, len som proste začala a zápletka aj všetko prišlo samo. To, čo píšem teraz som si však dopredu naplánovala. Viem presne, kam sa môj príbeh uberá a ktoré body musí dosiahnuť. Práve to mi však robí problém, pretože si neviem všetko správne rozložiť a spochybňujem každé svoje rozhodnutie. Mám pocit, že kým sa dostanem k istému bodu, kniha bude mať 800 strán a čitateľa to prestane baviť už tak po prvých desiatich.
3. Ako dať všetko, čo mám v hlave do jednej knihy?
Pôvodne som si myslela, aké ťažké bude vymyslieť vlastný svet, názvy, mená postáv a podobne, ale vôbec to tak nebolo. Môj najväčší problém je až príliš veľa nápadov, ktoré neviem dať do jednej knihy. Mám hrubý náčrt knihy, mám postavy, mám nápady, ale ak by som to naozaj všetko zrealizovala, tak by kniha neskončila snáď nikdy. Chcem písať z pohľadu dvoch postáv, ale každá má úplne vlastný príbeh, lenže neviem či si to môžem dovoliť, keďže celý dej je rozložený do troch rokov a všetko je pre mňa podstatné. Ako to okresať? Nebude to príliš urýchlené? Práve na to som včera prišla. Už dopredu som si totiž naplánovala, že sa čosi udeje niekde v trištvrtine knihy, no som už v štvrtine a ani zďaleka som sa k danému bodu nepriblížila. Očividne potrebujem poradcu, ktorý by mi povedal, čo do knih dať a čo nie.