streda, 1. apríla 2015

Diary: Končím s blogom


A som tu po mesiaci opäť s Diary. Čo sa udialo? 

Rozhodla som sa skončiť s blogom.
HAHHAHHAHAHHAHA
Dúfam, že ste na to neskočili. Veď prvý Apríl. Napálil vás dnes niekto? Mňa našťastie nie. Ale musela som sa zasmiať nad mojou triednou, ktorá bola v škole v teplákoch (vraj teplákový deň, stavím sa, že prišli v teplákoch dokopy piati).
 
Ale vážne, čo sa teda udialo?
Maturovala som. Zatiaľ len písomne. Poviem vám, to bola sranda. Hlavne tá Slovenčina, ktorá bola snáď najťažšia za posledné roky. Otázky katastrofálne, polovicu úloh som vôbec nevedela, takže tipos bingo, no na rozdiel od mojich rovesníkov som si aspoň pamätala meno ženy, ktorú Hamlet posielal do kláštora. Koho by z toho vôbec napadlo, že ju miluje alebo čo, ale predsa len nado mnou blikla žiarovečka! Veď Ofélia!
K slovesu SÚC sa zrejme ani netreba vyjadrovať. Viem, že niektorí ľudia to poznajú a príde im to ako primitívnosť, no ja nie som práve fanúšik poézie a neviem akej zastaralej prózy či kde to môžem nájsť. Z tej vety ani nevyplývalo, že súc je sloveso, nie to, že je to vlastne BYŤ. WTF.
Na sloh som si vybrala rozprávanie: Čo keby sme ušli? a písala som o nejakom násilníckom otcovi, ktorý... proste hrala som na city :D
Angličtina bola dosť pohodka, teda podľa mňa za posledné roky to bol najľahší test. A primitívnejšiu tému na sloh snáď ani nemohli dať. Esej o My Dream Job. Je tiež pravda, že som tú esej už riadne odflákla a za nejakých desať minút bola hotová. Nechcelo sa mi tam už sedieť :D
Na konci marca som tiež mala termín na poslanie prihlášky na UPJŠ v KE. Trochu som zariskovala, keďže som si dala tri školy a na všetky moje tri vybrané odbory berú len po 15 ľudí. Celkovo som teda dala do BA, do Brna a do KE.
Inak som strašne chcela vypadnúť niekam preč a študovať ďaleko od Košíc, ale nejako sa stalo, že kamoška nakoniec mohla dať prihlášku len tu a to trochu otriaslo mojimi plánmi. Nie som práve najodvážnejší človek a už vôbec nie taký, ktorý dokáže s ľuďmi normálne komunikovať, a zrazu mám ísť sama niekam na intrák? Úplne sama? Celé zle. Proste všetky tie moje odvážne plány, ako ja pôjdem do Brna a spoznám kopu ľudí a neviem čo vyprchali, pretože som až príliš nespoločenský človek a neskutočne stresujem už len kvôli tomu, že musím ísť sama na prijímačky. 
Ok prekrásne som sa vystrašila, idem radšej písať o niečom inom.

Včera som sa doma nudila a tak ma napadlo, že sa pohrabem vo svojich starých veciach. Objavila som svoje nie veľmi slávne vysvedčenia z gympla, tie dokonalé zo ZŠ a k tomu aj pochvali za športovú reprezentáciu školy. V tom istom obale som mala aj hodené fotky oboch mojich tried a nemohla som sa prestať smiať, keď som videla všetky tie ksichty. Akí zlatí sme boli, keď sme boli malí, akí škaredí sme boli ako prváci na gymku a v hlave som si len premietla, ako vyzeráme teraz. Neskutočne sme sa zmenili. Smutné však je, že s ľuďmi zo základky sa už vôbec nebavím, teda okrem troch (aj to z toho všetci štyria chodíme na tú istú školu a dvaja sú moji BFF).
Som zvedavá, aké to bude keď gympel skončí. Či sa vôbec pozdravíme jeden druhému, keď sa stretneme na ulici. Hm...
Inak tie moje fotky s kamarátkami fakt nemali chybu. Hlavne tá moja móda. Tak som si pripomenula, že v takom veku, ako som ja na tých fotkách v nejakom piatom či šiestom ročníku, teraz deti fajčia, pijú, obliekajú sa lepšie než ja v 19ke.
Dve šeredy :DDD
Nikdy nepochopím, prečo nás posadili oproti Slnku. Všimnite si ten môj vášnivý pohľad.
Akurát keď som sedela dnes s kamarátkou na káve, spomínali sme na naše detstvo. Ako sme sledovali našich spolužiakov, prezliekli sme sa za chlapcov a proste sme sa hrali na špiónky. Pamätám si, že nás skoro zbadali, preto sme skočili z múrika do kríkov, kamoška pohoda všetko prešla a mňa konár na píšťale až do krvi poškrabal. Doteraz mám jazvu.
Alebo keď sme sa hrali na veľké parkuristky a preskakovali cez múriky a ploty. Alebo keď sme zbierali tie papieriky... dopisky? Ako sa to volalo? Také obrázkové papieriky s linajkami, čo sa poštou posielali. Alebo kiny a pogy! Alebo hokejové kartičky. Alebo keď sme si kupovali albumy a potom zbierali nálepky. Mala som HP 4 album aj s nálepkami :D
Pamätám si aj to, ako sme natáčali na tlačidlový mobil horor a boli sme hotoví z toho, že tam spolužiak dokázal pridať hudbu a čiernobiely efekt! To boli vymoženosti.
Nezabudnem ani na to, ako sme pod blokmi hrali futbal, skrývačky, schovky... Sedeli sme pod mojim blokom na múrikoch a len tak sa rozprávali až do noci. Každý deň som bola vonku. Každý. Jeden. Deň.
Je vtipné, že keď teraz pozriem vonku, tak tu sedia len rodičia na pive s malými deťmi a tí o niečo starší sa vytratili (zrejme niekam kde je wi-fi).
(Áno, schválne som vynechala moje zážitky s istými... vecami :D)

Ale sentimentalita nekončí. Pôvodne som dala názov článku: Spomínala som, takže v tomto duchu pokračujem.
Pri tom prehrabovaní sa starými vecami, som narazila aj na moje zošitky s kresbami. Viete, ako malá som chcela byť návrhárka. Neustále som si čarbala do zošitov nejaké návrhy. Vlastne to boli obyčajné postavy s obyčajným oblečením, ale viete čo, nebolo to také zlé. Ani neviem či som to sem už náhodou nepridávala, ale úprimne mi to nevadí, pokochám sa svojimi výtvormi spred 8 rokov.
Dosť kecania, keďže diary som spojila už aj s photodiary, tak tu máte nie len moje kresby, ale aj všetky fotky za marec :)
to bola akože moja značka :D

Som spala s vrkočom
Že aké zlaté decko som ja bola. a môj plyšový havo Osemnástka (ÁNO také meno som mu dala :DDD a nieeeeeee nešpáram sa v nose NOPE nie)
viete, to sú také tie messengerovske rýchlo fotky. Jediná, kde sa netvárim ako frankensteinovo monštrum.
Zase som spala s vrkočom
experimenty menšie
Horolezkyňa.
veľký počet v škole (až traja sme boli na seminári)
KTO POZNÁ TÚTO HRU? I love u then. proste hra môjho detstva, keď neexistovali CDčka ani len a mali sme doma takého hry na disketách :D
Inak posledná vec, objavila som Wattpad, s ktorým sa ešte len zoznamujem, ale zaregistrovala som sa, takže ak ma náhodou chcete stalkovať, tak tu je meno: FoxyRathbone
Aj na Snapa si ma môžete pridať (foxyrathbone), ak chcete takéto umelecké fotky
A ešte vám tu hodím aj gifká, nech sa na ten prvý Apríl aspoň zasmejete.


ani si neviete predstaviť, ako dlho a ako veľmi som sa na tomto smiala :DDD
A vlastne viete čo, ešte nekončím. Ani so sentimentalitou nekončím. Tu máte kvalitné hitovky môjho detstva :D

Už fakt koniec :D
 Prajem aj vám taký pekný večer ako mám ja (pekný, lebo KE vyhrali a zajtra idem na hokej muhehehe držte nám palce)
Čauky

2 komentáre:

  1. Super super článek! :D
    Kdyby jsi studovala v Brně, mohly bychom spolu chodit na kafe :P Takže mně se ta představa moc líbí! :-D :-)
    Krásné fotky, animace, všechno a ty písničky na konci - aaah, některé z nich si musím dát do mobilu :))

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem :)
      len aby ma vôbec niekde prijali :DD
      Ďakujem :D

      Odstrániť

Citát


“A reader lives a thousand lives before he dies. The man who never reads lives only one.”
― George R.R. Martin

Populárne príspevky

Ocenenie

Ocenenie