streda, 6. mája 2015

RC: John Green - Poučka o podstate predvídateľnosti Katherín

Originálny názov: An Abundance of Katherines
Autor: John Green
Dátum vydania: sk 4/2015, eng 9/2006
Vydavateľstvo: Ikar
Počet strán: 262
Hodnotenie GR: 3,73

Fun  3/5
Love  3/5
Boyfriend  1/5
Tears  0/5

Anotácia: 
Colin Singleton má vo vzťahu k nežnému pohlaviu svoj jasný typ - dievčatá, ktoré sa volajú Katherine. Má to však chybu - zakaždým od nich dostane kopačky. Stalo sa mu to už presne devätnásťkrát. Tento veľký fanúšik prešmyčiek má odrazu strach, že je odpísaný, lebo zo zázračného dieťaťa zrejme nikdy nevyrastie dospelý génius, a tak sa vyberie na road trip. Vo vrecku má desaťtisíc dolárov, za pätami krvilačného diviaka a na sedadle spolujazdca najlepšieho kamaráta s nadváhou a s nehynúcou láskou k Sudkyni Judy, ale chýba mu Katherine. Colin má jasný cieľ: dokázať platnosť Poučky o podstate predvídateľnosti Katherín. Dúfa pritom, že pomocou nej bude schopný predpovedať budúcnosť akéhokoľvek vzťahu, a tak pomstí všetkých nešťastných zberačov kopačiek. Čo sa však v skutočnosti vďaka poučke stane? Svoju úlohu v premene citového života hrdinov zohrá láska, priateľstvo aj mŕtvy rakúsko-uhorský arcivojvoda!
Môj názor:
John Green. Asi ani nemusím písať viac na úvod. Green ma doteraz neoslovil tak, akoby som čakala, preto som chcela vyskúšať niečo ďalšie. Kam zmizla Aljaška sa mi síce dosť páčila, ale za to zrejme môže to, že sa Green nebál popisovať v Amerike neexistujúce veci ako fajčenie a pitie... alkoholu. Na vine sú hviezdy bolo pekné, smutné, ale nejaká genialita to nebola. A keďže každý Greena velebí ako Caesara, tak som sa rozhodla, že si prečítam ďalšiu knihu a možno prídem na to, čo na ňom ľudia tak vidia.

Príbeh bol nezvyčajný. Naozaj, veľmi nezvyčajný, veď ako aj všetky Johnove knihy. Colin miluje snáď všetky Katherine pod slnkom a tie všetky Katherine jeho zase nie. Keď sa s ním rozíde devätnásta dievčina, rozhodne sa vydať na road trip spolu s jeho kamoškom Hassanom. Avšak road trip končí hneď na začiatku knihy, keď sa dostanú do istého mestečka s názvom Gutshot, kde si obaja nájdu prácu, kamarátov a svoj nový život.
Knihu som začala čítať s veľkými očakávaniami, keďže ju každý ospevoval a hodnotil pozitívne. Avšak ani po niekoľkých stranách som sa do toho nevedela dostať, preto som knihu aj odložila. Neskôr som sa k nej vrátila a pokračovala, ale dlho mi to nevydržalo. A takto to trvalo až do konca. Neviem vám presne povedať, čo sa mi nepáčilo a čo sa mi páčilo, pretože som sa nedokázala prinútiť toto dielo čítať ani len pol hodinu vkuse a vôbec dávať pozor na to, čo čítam. Absolútne sme si nesadli, ja a táto kniha.
Rozbiehalo sa to veľmi, ale že priveľmi pomaly, a vlastne k tomu rozbehu ani nedošlo. Celá kniha bola len o tom istom, monotónny dej, žiadne zaujímavé odbočky, proste nič. Ako som spomínala, nehovorím, že Greena neznášam, pretože to, čo som od neho už čítala nebolo zlé, len mi tam vždy niečo vadilo. Vždy tam boli neskutočne nudné pasáže, vždy tam boli postavy, s ktorými som sa nedokázala ani len na chvíľu zžiť. Ani tu to nebolo iné, len o niečo vystupňované.
Dej bol o ničom. Bolo to síce písané tým typickým Greenovym štýlom typu samé múdrosti, ale nemyslím len toto. Páčilo sa mi, že to bolo iné. Bolo to naozaj o tej Poučke, ktorú písal Colin. Bolo to o matike, vďaka čomu som sa presvedčila, aká som z nej hlúpa. Malo to kopu vysvetliviek, na ktorých sa dalo parádne zabávať a nenudili ma. Avšak ten dej... Mohla som v pohode prečítať úvod a koniec. Neprišla by som o nič, stále by to bolo to isté, len by som vynechala zopár udalostí, ktoré v celkovom príbehu nič nezmenili.
Čo majú Hazel, Gus, Colin, Hassan, Lindsay a Miles spoločné? Každá postava je od Greena. A každá postava mi nie je nijak blízka. Absolútne som sa s nimi nedokázala stotožniť, nič som voči ním necítila, vôbec som s nimi nesúcitila. Áno, bolo mi ľúto, že sú Gus a Hazel chorí, ale plakala som? Vadilo mi to nejak veľmi? Túžila som knihu vyhodiť? Premýšľala som, prečo je ten svet taký krutý? Absolútne nie. Musím síce priznať, že Miles nebol najhorší, bol zlatý a milý, no ani on nebol jeden z tých, ktorý by ma chytil za srdce. Dobre, Miles sa mi celkom páčil heh. A postavy tu?
Lindsey sa mi istým spôsobom páčila, bola zlatá, nebola hnusná, ale bola celkovo taká nijaká. Rovnako ako aj Hassan, ktorý, musím uznať, bol miestami naozaj vtipný. Hlavne tie jeho cicky.
A Colin? Bol presne niečo podobné ako Miles. Taký chlapčenský, ale dievčenský hrdina. Dáva to logiku? lebo mne hej. Taký, ktorý sa mi nedostal ani pod kožu, ani nikde inde. Absolútne som ho nebrala ako hlavnú postavu, nepremýšľala som nad ním, nezaujímal ma. Akoby som nečítala o nikom. Akoby tam ani nebol. Taký som z neho mala pocit.
V polovici nadišiel ten moment, kedy som to už viac nezvládala. Čítala som snáď každý tretí odsek, lebo ma to absolútne nezaujímalo. Nevedela som sa do toho vôbec dostať, postavy ma nezaujali, nudila som sa a už ani nedúfala, že sa to zlepší.
Síce kniha bola originálna a veľa ľuďom sa páči, ja som z toho nebola ani len zďaleka taká nadšená ako zvyšok sveta. Green mi len potvrdil, že v každej jeho knihe budú pasáže, pri ktorých budem umierať nudou. Páčilo sa mi síce, že to ozvláštnil a nešlo len o obyčajný príbeh, ale ani to tomu u mňa nepomohlo. Z môjho pohľadu najslabšia Greenova kniha, ktorú som ledva ledva dočítala. Skrátka mi nesadla a musela som sa do čítania nútiť. Ale možno raz sa k nej vrátim a skúsim to znovu. Rovnako ako plánujem aj s TFIOS.
 
Za recenzný výtlačok veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu Ikar.
Ak si knihu chcete zakúpiť, tak stačí kliknúť TU.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Citát


“A reader lives a thousand lives before he dies. The man who never reads lives only one.”
― George R.R. Martin

Populárne príspevky

Ocenenie

Ocenenie