sobota, 12. septembra 2015

Diary: Dubrovnik + Photodiary 2

Sľúbila som v predchádzajúcom článku (v tomto), že urobím ďalší, zameraný len na výlet v Dubrovníku, takže tu ho máte. (veľa vecí som točila, keďže som mienila urobiť video, preto možno nie je nafotené úplne všetko)

Do Dubrovníka som chcela ísť, odkedy som sa dozvedela, že tam točia Game of Thrones. Myslela som si, že budem hotová len z toho, že to tam proste točia a stáli tam všetci herci, no vôbec to tak nebolo. Bola som hotová z celého mesta všeobecne, lebo bolo nádherné. Jedna z málo vecí, ktoré sa mi na Chorvátsku páčili.
Jeden deň sme sa proste rozhodli, že tam pôjdeme a tak sme vyrazili. LENŽE si nikto z nás nepozrel mapu, čiže sme nevedeli, že sa tam ide cez Bosnu. V tom by nebol ani taký problém, keby že som si ja DEBIL nezabudla peňaženku aj s OBČIANSKYM. A keby že Bosna bola v EÚ. Čiže si viete predstaviť, aké mala mama s jej manželom nervy, keď zistili, že sme zrazu na hraniciach a ja nemám občiansky preukaz. Museli sme sa teda vracať späť tých takmer 200 km, ja som celú cestu prerevala od nervov na seba, ako som mohla byť taká dementná a všetci sme boli ticho.
Našťastie sa nado mnou mama s jej mužom zľutovali a na druhý deň sme vyrazili znovu. Išli sme takou tou cestou popri mori a nie po diaľnici, lebo majitelia nášho apartmánu nám poradili, že je to rýchlejšie, no hlavne to bolo krajšie celý čas pozerať na more a na tie dedinky na kopci, keď z jednej strany bol Jadran a z druhej národný park čiže kopce za kopcami.
Na hraniciach sme stáli neskutočne dlho, lebo bol fakt dlhý rad a počas toho čakania sme s mamou tak začali premýšľať prečo je taký rad, či je vôbec Bosna a Hercegovina v EÚ. Rozmýšľali sme si tak nahlas, že určite je, musí byť. Nie je. Keď sme prešli cez hranice, akoby sme vošli do iného sveta. Prvé mestečko a možno aj jediné medzi hranicami sa volá Neum a vyzeralo to tam tak... bohato. Proste gigantický hotel, bohaté lode... Vyzeralo to skvelo (ale ten hotel mám len vo videu :( )
Presne o 10 km sme boli späť na hraniciach s Chorvátmi. No nechápem. NAČO tam je 10 km Bosny a Hercegoviny? Možno im Chorváti darovali zem alebo neviem, no taká zbytočnosť. Proste tam fakt boli možno dve dedinky a koniec. A potom ešte kúsok chorvátska aj s Dubrovníkom. Ten kúsok už však bolo úplne iné Chorvátsko. Boli tam už bohatšie mestečká a tie lode!
S mamou sme skúmali, čo za lodisko to bolo v diaľke a dozvedeli sme sa to až v Dubrovníku. Parkovali tam tri gigantické výletné lode, aké som v živote nevidela a to som už bola fakt veľakrát pri mori. Dve boli také ešte normálne, ale jedna... no proste Titanic. Ja som v živote takú gigantickú loď nevidela.


Nečakala som, že Dubrovník vyzerá tak, ako vyzerá. Bolo to obrovské mesto a vďaka mojej mini mapke, ktorú som šlohla z nášho apartmánu, kde bola taká knižôčka o Dubrovníku, sme do starého mesta trafili. Myslela som si, že to bude len také obrovské staré mesto, no ono to bolo obrovské nové mesto a na pobreží bolo ohradené to staré mesto. Zaparkovali sme v parkovacom dome (kde boli parkovacie miesta pre policajtov a presne na jedno ich miesto sme aj zaparkovali :DD) a potom sa vybrali takými úzkymi uličkami dolu, až sme sa ocitli pri obrovskom múre. Pred ním bola taká rušná cesta, aké sú stále vo filmoch, ktoré sa odohrávajú napr v Ríme, kde chodia samé autobusy, maličké autá a skútre. Tak to bolo aj tam. Všetci na seba kričali, bolo tam autobusov viac než u nás na autobusovej stanici, áut ako niekde v nákupnom stredisku a ľudí ako mravcov.
Dnu sme vchádzali po drevenom moste bočnou bránou (Pile Gate). Medzi ňou a hradbami bola ešte taká chodba (kde sa natáčalo :33) a potom sme sa ocitli na hlavnej ulici. Hneď naľavo bol vstup na hradby, napravo bola Daliho výstava a pred nami široká dláždená ulica. Bolo tam milión ľudí, ledva sme sa niekam prepchali, takže sme pri tom chaosa hneď zabočili ku vstupu na hradby, kde sme zaplatili za vstupenky.
Bolo tam napísané, že dospelí 100 kún a deti 30 (všimnite si ten rozdiel medzi dospelými a deťmi. U nás to je väčšinou - dospelí 5€ deti 4,99€ :D), a keďže už dieťa očividne nie som, mama si pripravila už rovno 300 kún, podala ich pánovi za okienko a on kukol na mňa či nie som študent. A ja že hej som. Či môže vidieť nejakú študentskú kartu. Som prikývla, a keďže som si počas strednej nevybavila ISIC, tak som stále na potvrdenie toho, že som študent používala starú DPMK kartu. Som mu ju podala a on pozeral na to ako puk, že takú kartu ešte nevidel, vraj odkiaľ sme. Sme odpovedali a on len dvihol obočie, že pozná Bratislavu, ale Košice nie. Mykol plecami a s úsmevom mi kartu vrátil, nakoniec mama za mňa zaplatila len 30 kún. Neskutočne milý človek. Tu idem len do ZOO a pani si hneď myslí, že ja nie som študent ja už deti mám.
No takže sme vyšli hore, bolo tam milión Američanov a Číňanov inak, neskutočne strmé schody a dosť veľa ich bolo, a nádherný výhľad. Zaľúbila som sa do toho mesta. Krásne historické budovy, hradby a BASKETBALOVÉ IHRISKO. Sme nechápali, čo za debila tam toto postaví. Proste na streche nejakej budovy presne v rohu hradieb bolo postavené ultra moderné otvorené ihrisko. No neskutočne to vyzeralo.
vpravo je to ihrisko
Miesto natáčania GOT # 1 - House of the Undying
viete, čo to bolo čakania, kým stamaď ľudia vypadli?
IHRISKO
Došli sme do polovice a zistili, že ideme zlým smerom, tak sme sa vrátili späť a išli opačným smerom popri mori. Bol tam nádherný výhľad na Fort Lovrijenac a rovno pod hradbami išlo nejakých 20 kajakárov. Videli sme taký malý ostrovček a kopu nádherných moderných lodí, ktoré len tak človek nevidí.
Fort Lovrijenac - bolo v pozadí aj v GOT, dá sa tam ísť (neboli sme tam:(( ) a konajú sa tam divadelné predstavenia.
dolu bola reštaurácia
na hradbách je Dubrovnik Aquarium and Maritime Museum a (Akvárium a námorné múzeum)
Miesto natáčania GOT #2
Miesto natáčania GOT #3
Keď sme zišli z hradieb, šli sme do prístavu, prešli ho dookola až poza hradby a potom sa vrátili s tým, že sa ideme najesť. Vošli sme do jednej reštaurácii tam v prístave, no mali tam len samé morské jedlá, tak sme sa postavili a šli do tej druhej. Tam bola taká neskutočná plnka, že sme museli čakať, kým sa uvoľní stôl. Konečne sme si sadli a tie ceny nás skoro zabili. Obyčajné hranolky ako príloha stáli 25€. Takže sme sa opäť postavili a šli ďalej kam nás nohy zaviedli. Lenže mamin muž už nahodil šprinty, tak sme za ním s mamou len utekali a naháňali ho, aby sa neponáhľal. Preto som veľa vecí nestihla pozrieť.
Nakoniec sme prechádzali po hlavnej ulici a mi napadlo, že vo vedľajších uličkách budú mať určite lacnejšie jedlo, tak sme si konečne niekam sadli a naobedovali sa. S chudákom čašníkom sme komunikovali v troch jazykoch. Ja s ním po Anglicky, mama po Slovensky, čomu inak veľmi dobre rozumejú a mamin muž zvyknutý na to, že sme chodili do Bulharska, tak po Bulharsky, keďže vie len niekoľko základných slovíčok ako veľké, pivo, ďakujem a účet.
Potom som famíliu donútia, aby sme išli ešte po tých uzučkých bočných uliciach, keďže som chcela nájsť etnografické múzeum, kde sa tiež točilo. No tak trochu sme sa stratili a blúdili tými uličkami asi 15 minút.
Keď sme to konečne našli, pofotili sme sa a mamin muž už uháňal preč, takže som toho veľa nestihla. Preto sa tam chcem ešte vrátiť, aby som si to nádherné mesto mohla prezrieť v pokoji a celé.
Blúdime uličkami (v ktorých sa tiež natáčalo :D) a hľadáme Etnografické múzeum
konečne sme to našli
Miesto natáčania GOT #4
Odchádzame :(
Miesto natáčania GOT #5
Pekne hrali
Cestou na parkovisko som mamu presvedčila, že musíme ísť pravou cestou, lebo tam píšu, že tam je parkovisko, aj keď mama nesúhlasila, lebo sme určite išli tou ľavou. Jasné že mala pravdu. Dolu sme išli kopcom a nie schodmi a ja som ich viedla hore schodmi. Zbytočne sme sa natrápili a netrafili ani na to parkovisko. Našťastie mám dobrý zmysel pre orientáciu (hahahahhaha) a zaviedla som ich k tomu parkovisku.
inak nad celým Dubrovníkom ide lanovka :)
S mamou sme išli vyplatiť parkovné, no chvíľu sme s tým maturovali, až kým sme neprišli na to, že potrebujeme drobnejšie peniaze. Tak sme ich šli rozmeniť k policajtovi za okienkom pri vchode na parkovisko. Inak bol taký dosť mladý a sexy a ja úplne celá prepotená a rozburdaná. Tak som sa tam zohla a premýšľala, ako sa kurník povie "rozmeniť peniaze" po anglicky. Nakoniec som zo seba dačo vytlačila takým tenučkým hláskom, ktorý neviem skade vyšiel.
Zaplatili sme parkovné (ktoré mimochodom bolo vyššie ako cena za vstupenky na hradby) a odišli sme. 
Späť cez hranice sme hneď prešli, no zo smeru oproti bol rad dlhý celých tých 10 km medzi hranicami.
Zbohom Dubrovník :(

Ponaučenie, rady, zhrnutie...
- chcem tam ísť znovu
- najlepšie tam ísť na jeseň (alebo keď sa natáča GOT :D)
- nezabudnúť si občiansky (v lete)
- mať pas (ak nejdem v lete)
- nebrať si sukňu (je tam veľa schodov)
- mať tenisky (je tam veľa schodov)
- cvičiť (je tam veľa schodov)
- najlepšie je si zobrať vlastné jedlo a VODU
- teleportovať sa tam (parkovanie je pre milionárov)
- hlavné je však mať nervy v poriadku (je tam milión ľudí)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Citát


“A reader lives a thousand lives before he dies. The man who never reads lives only one.”
― George R.R. Martin

Populárne príspevky

Ocenenie

Ocenenie