nedeľa, 22. novembra 2015

RC: Daniella Ferková - Tanec pre Luciu Frey

Originálny názov: Tanec pre Luciu Frey
Autor: Daniella Ferková
Dátum vydania: 11/2015
Vydavateľstvo: Slovart
Počet strán: 256
Hodnotenie GR: -

Fun  3/5
Love  3/5
Boyfriend  3,5/5
Tears  3/5

Anotácia:
Šestnásťročná Lucia sa vracia na Slovensko. Späť do rodných Košíc, ktoré opustila pred ôsmimi rokmi. Francúzske Orléans je už len boľavou spomienkou na otca a jeho náhlu smrť. Ani sľubná tanečná budúcnosť ju tam nedokáže udržať. A tak zavesí tanec na klinec, pretrhne všetky väzby s francúzskymi kamarátmi a vráti sa na Slovensko. Matke je však na príťaž a v škole vôbec nezapadne. Po mesiacoch akoby vo vzduchoprázdne si pomaly nachádza cestu späť k tancu. Znovu objavuje nielen radosť z pohybu a hudby, ale stretáva aj prvú lásku. Luciu však v snoch trápi minulosť. 
Ani zmena prostredia jej nepomáha zabudnúť na tú strašnú noc. Napokon si bude musieť vybrať. Dá prednosť sebe alebo láske?

Môj názor:
Bolo jasné, že si túto knihu prečítam, nie len preto, že milujem čítať knihy od mladučkých autoriek, ale aj preto, lebo sa príbeh odohráva v Košiciach. A povedzme si pravdu, koľko slovenských diel sa odohráva v Košiciach? Ja nepoznám žiadne.

"Prečo mi život kazí život?"

Na to, koľko mala autorka rokov, keď to napísala, bol dej mimoriadne premyslený. Hlavná hrdinka, Lucille, sa presťahuje z Francúzska naspäť do Košíc, kde sa musí prispôsobiť úplne novému životu. Bez otca, ďaleko od svojich kamarátov, len sama so svojimi spomienkami a výčitkami. Musí trpieť v novej škole, kde ju nenávidia a u matky doma, kde to nie je o nič lepšie.
Budem to asi spomínať donekonečna, no 15 ročná dievčina svojim písaním úplne odrovnala aj skúsených autorov. Už od prvej vety som len nechápavo krútila hlavou a snažila sa rozpamätať, kedy naposledy som čítala také nádherné myšlienky, prirovnania, metafory a kadečo iné. Síce rozhovory neboli úžasné, ale vnútorné monológy hlavnej hrdinky som hltala slovo za slovom. Vždy som sa zamyslela nad životom a prikyvovala hlavou v náznaku súhlasu s autorkou.
Nie len písanie bolo geniálne, no aj celé rozloženie príbehu a nápad. Neskutočne sa mi páčilo, že bola celá kniha okorenená snami, či už v podobe spomienok alebo nočných môr. Krásne to doplnilo dej, ktorý by sa inak mohol zdať byť nudný. Takto ma každá ďalšia spomienka poháňala v čítaní a ja som jednoducho túžila vedieť, čo sa skutočne stalo. Musím spomenúť aj to, že sny sa zdali byť enormne realistické. Boli skrátka ako skutočné sny, ktoré mávate. Nedávali zmysel, boli pozliepané z kadečoho a vyskytol sa v ník kdekto. Bála som sa spolu s hrdinkou, nedýchala a mlčky vydesene zazerala.

"V poslednom čase mi vôbec neprekážalo sa rozprávať sama so sebou, pretože len ťažko nájdem človeka, ktorý by mi porozumel. V dnešnej uponáhľanej dobe je možnosť samokomunikácie jediným možným spôsobom, ako pochopiť samu seba a nezblázniť sa."

Čo sa týka celého príbehu, mala som chvíľami pocit, že to bude jedno veľké klišé, avšak vždy, keď mi autorka čosi odhalila bolo to niečo úplne iné, než som čakala a priznám sa, že som takmer nič neodhadla dobre. Daniella perfektne všetko ukryla pred svojimi čitateľmi. Celý čas som tipovala, čo sa stalo a bola som si istá, že to určite tak bude a vôbec to tak nebolo. Nič som v knihe nečakala, čo bolo jedno veľké plus.
Síce bola kniha plná dospelého písania, mala aj svoje chyby.
Úvodné pasáže boli príliš nerealistické a miestami bolo poznať, aká mladá autorka skutočne je. Boli tam také naivné scény, pri ktorých som len krútila hlavou. Triedna "hierarchia" sa mi zdala byť o niečo prestrelená, no ak by autorka zo všetkého o niečo ubrala, bolo by to omnoho lepšie. Aj rozhovory boli miestami neprirodzené a strojené, a taktiež správanie sa hlavnej hrdinky, ktorá sa z nuly na stovku dostala za sekundu, nebolo práve mojím obľúbeným prvkom. V jeden moment sa usmievala a v druhý vrieskala ako zmyslov zbavená.
Skôr ako sa dostanem k postavám, rada by som spomenula pre mňa najväčšie mínus knihy. Hlavný párik. Teda ten párik by možno aj bol skvelý a milý a možno by som to s nimi všetko aj prežívala, keby sa nezamilovali zo strany na stranu. Fakt som mala pocit, že sa v jednej kapitole len dali dokopy a v tej druhej si už vyznali lásku. Nemám to rada, pretože potom s postavami nesúcítim a celý čas si v mysli búcham hlavu o skriňu ako Dobby a nariekam: "Prečo?! Prečo?! Prečo?!" Inak to bol síce taký "klišoidný" párik, no mal svoje čaro.
Postavy boli svojské a miestami prehnané. Autorka nám ich veľa nepredstavila, avšak tie, ktoré áno, ma nejako nechytili za srdce. Mala som pocit, že sú to také obohrané stereotypy ako v každej knihe. Teplý priateľ, najpopulárnejší chalan na škole, diabolská kráľovná školy, zlý nevlastný otec atď..
Lucille bola jedná z tých hrdiniek, ktoré mi ani nevadia, no ani z nich nie som zbláznená a ich meno hneď aj zabudnem. Prekvapujúco mi neprekážalo, že toľko plakala, no z jej výbušnosti som už taká nadšená nebola. Ako som už spomínala, z jednej sekundy na druhú vybuchla ako sopka. Toľkokrát som v tejto knihe nad tým prekrútila očami, až sa čudujem, že mi neostali rovno niekde vzadu či sa už neotáčajú navždy. Jej správanie mi miestami prišlo byť prehnané, avšak dalo sa cez to prehrýzť.
Vzťah Lucille a Lukáša mal podľa mňa svoje plusy aj mínusy. Kým miestami sa mi páčilo, aký reálny pár tvoria, na druhej strane veľa vecí bolo prehnaných a nerealistických, čo mi vadilo. Lukáš síce bol zlatý, milý, rebelský a zaujímavo nudný, nemala som ho rada, ako by sa patrilo a s ich vzťahom som nebola úplne spokojná.
Koniec knihy bol skvelý a takmer ma aj rozplakal. Páčilo sa mi na ňom všetko a aj ten v podstate neukončený koniec, ktorý vytvoril perfektný vzťah. Možno si to autorka ani neuvedomuje, no naozaj to zakončila neskutočne realisticky a správne.
Daniella je ako taký slovenský John Green. Jej kniha je rovnako tragická, plná hlbokých a nádherných myšlienok a rovnako si nedávala servítku pred ústa. V knihe nájdete nadávky, cigarety, alkohol... Je to snáď prvá kniha, ktorá nepovažuje tieto veci za niečo enormne zlé, ale berie to v pohode, ako niečo, čo je v tomto svete bežné a normálne, aj napriek tomu, že sa tomu hrdinka vyhýba.

"Skrývala som pocity a smiala sa. Nebolo to falošné, skôr nutné. Bolo lepšie splývať s davom a dúfať v šťastné konce, ako odkrývať skutočnú realitu..."

Síce to nie je úplne odvážna kniha a ani kniha roka, dokáže konkurovať hociktorým skúseným autorom, čo je na takú mladú a novú spisovateľku niečo neuveriteľné. Písanie je nádherné, nápad je zaujímavý a obálka úžasná. Okrem toho sa príbeh odohráva v Košiciach a nie zase v Bratislave, čo je obrovské plus (inak som v príbehu našla aj zopár podobností s istými osobami, keďže autorka chodí na moje bývalé gymnázium).
Určite knihu odporúčam, nie len preto, že sa ju oplatí prečítať, ale aj preto, aby ste podporili mladý rozvíjajúci sa talent.
Za recenzný výtlačok veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu Slovart.
Knihu by ste si určite mali kúpiť, takže kliknite TU.


Beseda s Daniellou Ferkovou

2 komentáre:

  1. ja sa veľmi teším, keď si knihu prečítam, lebo hneď ma zaujala, keď som ju videla na goodreads :) rada podporujem slovenských autorov a z času na čas si niečo od nich prečítam.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. detto :) rada podporujem hlavne mladučkých autorov :) alebo teda autorky skôr :D

      Odstrániť

Citát


“A reader lives a thousand lives before he dies. The man who never reads lives only one.”
― George R.R. Martin

Populárne príspevky

Ocenenie

Ocenenie