piatok, 13. novembra 2015

RC: Green, Johnson, Myracle - Nech sneží

Originálny názov: Let it Snow
Autor: John Green, Maureen Johnson, Lauren Myracle
Dátum vydania: sk 10/2015, eng 10/2008
Vydavateľstvo: Ikar
Počet strán: 304
Hodnotenie GR: 3,89

Fun  3/5
Love  3,5/5
Boyfriend  2/5
Tears  0/5

Anotácia: 
Na Štedrý večer sa na mestečko Gracetown zosype bohatá snehová nádielka. Zasnežená vianočná krajina je síce hotová idylka, ale všetko s mierou. Pre nezjazdné cesty a metrové záveje kolabuje doprava a kalamita je na svete. Trom mladým ľuďom a ich priateľom v okamihu prekazí sviatočné plány a zdá sa, že ich čaká najhoršia noc v živote. Veď kto by chcel namiesto rozbaľovania darčekov uviaznuť vo vlaku bez elektriny, riskovať život kvôli štrnástim upišťaným roztlieskavačkám či zháňať miniprasiatko v skolabovanom meste? Iba ak by sa katastrofa zmenila na skutočné čaro Vianoc... 
Môj názor:
Úprimne, stále sa snažím dať Greenovy šancu, že ma ohúri niečím dokonalým, preto som si aj vybrala túto knihu. Nie žeby som ho neznášala, pretože Aljaška sa mi naozaj páčila, no stále pri ňom nemám pocit, že je to jeden z najúžasnejších autorov, ako si to myslí polovica sveta. Okrem toho poznám málo vianočných príbehov a ani neviem, či som vôbec niekedy čítala knihu zostavenú z troch poviedok od troch rôznych autorov, takže bolo jasné, že si Nech sneží prečítam.

"Kam nemám zachádzať? Do tvojich gatí so silnou lupu, aby som pohľadala tvoje miniguľky?"
"Ako sa majiteľka najmenších pŕs na svete opovažuje zhadzovať telesné partie niekoho iného?"

V podstate ide o tri prepojené príbehy v jednom mestečku počas najväčšej snehovej kalamity. Trojica autorov čitateľom dopraje tri rôzne romantiky a kopu jedinečných hrdinov, takže si snáď každý príde na svoje. Či už máte radi nečakané dobrodružstvá, osamelé cestovanie vlakom, zvieratká, súťaže a tak ďalej.
Ako prvá sa nám predstavila Maureen Johnson s jej príbeh Jubilein Expres. Milujem nejaké osamelé cesty v tmavých vlakoch, kde hrdinka spoznáva neznámych ľudí a naokolo je samý sneh. Práve toto som si myslela, že ma čaká. Síce som nebola ďaleko od pravdy, no úplne tak to nebolo.
Hlavnou hrdinkou je Jubilee, teda Jubilein, ktorá má perfektného priateľa, šibnutých rodičov a celkom obyčajný život. Lenže odrazu sa práve na Vianoce ocitne vo vlaku smerujúcom na Floridu uprostred najväčšej snežnej búrky.
Príbeh začal veľmi sľubne, takže sa mi už od prvého momentu páčil. Rovnako som sa zaľúbila aj do autorkinho písania, ktoré sa mi zdalo byť spočiatku zvláštne, no postupne som sa do toho dostala. Maureen nás totiž zaviedla aj do minulosti, okrášlila text nádhernými myšlienkami a nezabudla ani na vtip. Páčilo sa mi, že to bolo písané, akoby nám celý príbeh rozprávala Jubilee.
Hrdinka bola zlatá a prekvapujúci mi skoro vôbec nevadila. Dej bol naozaj milý a absolútne som sa pri žiadnej scéne nenudila. Milovala som na príbehu hlavne to, že som nevedela už od prvej strany, ako to skončí. Bolo to celé také nečakané a celkovo to malo asi len jednu chybu.
Autorka totiž od úvodu opisovala snáď úplne všetko a dopodrobna, avšak ten koniec zbehol ako mávnutím ruky. Z ničoho nič sa všetko zvrtlo a zrazu bol koniec. Vôbec by mi nevadilo, ak by Lauren Myracle požičala nejakých tých 50 strán tomuto príbehu, ktorý by si to zaslúžil a možno by skončil ešte krajšie.

"Musel som si pozrieť dvesto fotiek na digitálnom fotorámiku," vzdychol. "Dvesto! Pani Hendersonová veľmi chcela, aby som vedel, aký je to úžasný zázrak, keď sa naň zmestí dvesto fotiek. Spomenul som, že ich bolo dvesto?"

Najprv som premýšľala, že si neprečítam mená autorov a len budem čítať a potom hádať, ktorý bol Green. Zabudla som na tento svoj úmysel a autorov si prečítala. Gratulujem svojej pamäti. Takže som sa pustila do druhého príbehu, ktorý bol už od začiatku typická Greenovka. Humor, postavy, dobrodružstvo, celé písanie.
Príbeh začal všelijako a nevedela som, čo od neho očakávať. Nechýbali typické Johnove vtipy a super partia kamarátov, takže mohlo ísť o všeličo. Nakoniec som sa dočkala výletu po meste cez snehové záveje. Milujem výlety opusteným mestom po nociach, takže toto bolo niečo pre mňa. Páčili sa mi hrdinovia, aj keď mi ani jeden príliš neprirástol k srdcu. Boli vtipný a taký svojský, aj keď mi v mnohom pripomínali všetky ostatné Greenove postavy. Tobin a Angie ako Augustus s nohou a Hazel bez vzduchu (haha), Džej Pí ako Takumi (z Aljašky).
Príbeh bol úplne v pohode, aj keď boli momenty, kedy som sa nudila, čo je dosť smutné, lebo to bolo nápadité. Tiež som mala problém s tým, že som bola celý čas v tom, že hrdinovia majú okolo 16 rokov a bola som úprimne neskutočne prekvapená, keď v treťom príbehu prezradí hlavná postava, že sú ešte od nej starší? Ak som správe pochopila tak maturanti? Nechce sa mi tomu veriť.
Mojim druhým problémom bol Jeb (nemôžem si pomôcť, stále krútim hlavou pri tom mene, koho toto napadne...). Jeho zjavenia v prvom aj druhom príbehu boli také divné, strojené a umelo dopasované, čo mi neskutočne vadilo a kazilo to celkový dojem z príbehu. Teda aspoň u mňa to tak bolo.
Inak Green si s tým poradil obstojne. Opäť to nebol nejaký skvost, ale zasmiala som sa a spokojne to dočítala. Zároveň to skončil asi najkrajšie, najlepšie a jeho párik bol aj najmilší.

Duke sa hodila na brucho. "Snežný anjel s kozami!" vyhlásila. Džej Pí sa rozbehol, skočil do snehu a pristál na boku s Twisterom v náručí. "Obrys tela pri vyšetrovaní vraždy."

Posledným príbehom sa predstavila Lauren Myracle, čo ani nemusela robiť. Teda mohla, ale fakt jej stačilo nejakých 40 strán a koniec. Nehovorím, že to bola katastrofa, no určite ani žiadna dokonalosť.
Kým prvé dva príbehy malý krásny vianočný nádych a boli plné dobrodružstva, tento bol úplne od veci. Kalamita sa tam spomína len veľmi okrajovo, Vianoce tak isto a o žiadnom dobrodružstve sa nedá ani hovoriť.
Príbeh síce začal sľubne a ešte mám v živej pamäti, aká som bola nadšená z prvej strany. No postupne, ako strany pribúdali, teda skôr ubúdali, sa hrdinka stávala viac a viac otravnejšou a zrelou na riadny preplesk, príbeh bol čoraz nudnejší a nudnejší a ja čoraz otrávenejšia a otrávenejšia. Tešila som sa už len na to, kedy sa tam objavia postavy od Greena a Johnsonovej, nech to trochu oživia.
Absolútne si ma táto autorka nezískala a hrdinka už dupľom nie. Myraclová možno aj vie písať, pretože som sa občas pousmiala a taktiež písala takým zaujímavým štýlom, no ani to to celé nezachránilo.
Čerešničkou na torte bolo, keď hrdinka žiada od priateľa, aby jej prejavil lásku ako v rôznych filmoch. Ak by som nevidela a nemilovala film Easy A, kde to presne takto opísali (síce s inými filmami), tak by som to ešte brala v pohode, ale takto ma to akurát tak naštvalo.

Inak knihu odporúčam, hlavne kvôli prvým dvom príbehom, ktoré sú fakt milé, no najlepšie je ich čítať počas Vianoc, takže viete, čo si máte želať od Ježiška. Určite sa pobavíte a možno budete mať na posledný príbeh úplne iný názor ako ja.
Za knihu veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu Ikar.
Ak si chcete knihu zakúpiť, tak kliknite SEM.


6 komentárov:

  1. Velmi krásně napsaná recenze. O tuto knihu jsem nedávno zažádala jako o recenzní výtisk. A už se moc těším ž mi přejde a ji si ji budu moct přečíst a udělat si na ni vlastní názor :)
    Ale rozhodně děkuji za ten tvůj :)

    http://milujemekihy.blogspot.cz/

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Hm, vyzerá, že to nebude nič svetoborné, ale minimálne prvé dve poviedky znejú ako niečo, čo by som si cez vianočné prázdniny prečítala.:)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. prvé dve sú naozaj pekné vianočné :)

      Odstrániť
  3. Greena moc nemám rada, neohúrila ma ani Aljaška, ktorá je vraj najlepšia. Ale na túto knihu sa celkom teším, chcem si ju prečítať na Vianoce. Som rada, že sa ti páčila. Pekná recenzia. :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. jop jop na Vianoce je ako stvorená :D ne jak ja, že teraz som to čítala a nemála som z toho taký ten vianočný feeling :D
      ďakujem:)

      Odstrániť

Citát


“A reader lives a thousand lives before he dies. The man who never reads lives only one.”
― George R.R. Martin

Populárne príspevky

Ocenenie

Ocenenie