piatok, 22. januára 2016

Sarah J. Maas - A Court of Thorns and Roses || Kráska a Zviera trochu inak

Originálny názov: A Court of Thorns and Roses
Autor: Sarah J. Maas
Séria: A Court of Thorns and Roses
Diel v sérii: prvý
Dátum vydania: eng 5/2015, cz 2016 (CooBoo), sk 2017 (Slovart)
Vydavateľstvo: Bloomsbury
Počet strán: 416
Hodnotenie GR: 4,30

Fun  2/5
Love  4/5
Boyfriend  4/5
Tears  1/5

Anotácia: 
Keď devätnásťročná lovkyňa Feyre zabije v lese vlka, poctí ju návštevou príšera v podobe zvieraťa, ktorá žiada odplatu. Dotiahnutá na magickú pôdu, o ktorej počula len z legiend, Feyre zisťuje, že jej únosca nie je zviera, ale Tamlin - jeden z najnebezpečnejších a nesmrteľných víl, ktoré kedysi vládli celému svetu.
Počas pobytu v jeho pánskom sídle sa Feyrine city voči Tamlinovi postupne menia z ľadového nepriateľstva na ohnivú vášeň, ktorá prepaľuje každú lož a varovanie o krásnom a nebezpečnom svete Víl. Ale cez víliu zem sa šíri starobylý, zlý tieň a Feyre musí nájsť spôsob, ako ho zastaviť... alebo zničiť Tamlina - a jeho svet - navždy.
O tejto knihe som počula snáď aj viac ako o sérii Trón zo skla. Každý ju ospevoval, každý o nej písal, každý o nej rozprával... bola všade. Novinka od Sarah. J Maas! Prerozprávanie Krásky a Zvieraťa! Konečne férovia! Dokonalá obálka! Jasné, že som si ju chcela prečítať. Avšak až na Vianoce som si ju našla pod stromčekom, stala sa mojou prvou knihou prečítanou v roku 2016 a možno už aj jednou z najlepších kníh v 2016.

Be glad of your human heart, Feyre. Pity those who don't feel anything at all.

Naozaj som nevedela, o čom kniha bude, keďže má skvelú anotáciou, ktorá odhaľuje len hlavnú myšlienku a úvod, no nič viac. Predtým, než som začala čítať som dokonca anotáciu nemala ani len prečítanú, lebo som sa spoliehala na všetky ovácie od čitateľov, takže som do toho išla fakt v nevedomosti.
Príbeh sleduje lovkyňu Feyre, ktorá zabije vlka, nevie však, že to nebol len tak obyčajný vlk, čo sa dozvie, keď do ich malej rodinnej chatrče nabehne zviera dožadujúce sa odplaty. Feyre sa teda dostane do ríše férov, ktorá je pre ľudí zakázaná, tajomná a nebezpečná. Všetci vedia len o príšerách, ktoré prenikajú cez stenu oddeľujúcu dva svety - ľudský a nadprirodzený, nikto však nevie, že svet férov je tiež krásny, nie len nebezpečný a smrteľný. Avšak nik sa to už ani nedozvie, pretože sa blíži temnota, ktorá všetko zničí.
Milujem Sarah J. Maas a jej predstavivosť. Jej mozog. Jej nápady. Jej kreativitu. Viem, že sa high fantasy knihy väčšinou riadia bežnými normami - kráľovstvá, boj o trón, zvrhnutie a podobne, ale Sarah ma neprestáva prekvapovať. Jej príbehy mi prídu byť originálnejšie a lepšie. Nemám to síce s čím veľmi porovnávať, lebo high fantasy veľmi nečítam, no vďaka tejto autorke aj zmením názor. Neskutočne ma dostávajú jej svety, ktoré sú dokonalo premyslené, nie len postavy a hlavné udalosti, ktoré menia dej, ale aj celá história sveta, názvy a maličkosti, na ktoré ani len nepomyslíte.
Autorka píše fakt skvelo. Vtipne, pútavo, akčne a hĺbavo. Kým pri Tróne som si značila jednotlivé citáty a hlášky, tu tých vtipov bolo pomenej, no páčili sa mi celé pasáže, čo sa často nestáva. Minule som sa zamyslela nad akciou v Košickom Martinuse, kde je úloha doniesť svoju obľúbenú knihu a prečítať istú pasáž, a prišla som na to, že by som nevedela aký úryvok prečítať, ak by odo mňa chceli ten najlepší. Mám len obľúbené knihy, postavy, citáty, hlášky, no pri tomto diele môžem úspešne povedať, že už aj obľúbené úryvky. Nemám nič poznačené, no viem, že som bola hotová z celých strán, pri ktorých som buď nadávala, smiala sa, plakala alebo kričala. Vždy to bola iná emócia, pretože to vo vás Sarah vyvolá.
To = všetko.
Viete aká je ďalšia prednosť Sarah? Dokáže vytvoriť geniálne postavy. Každá je niečim zaujímavá a vy si ju viete živo predstaviť. Nie je to len ďalšia postava, je to ďalšia osobnosť, ktorá vám utkvie v pamäti.
Rovnako ako v Tróne, ani tu nás Sarah nezabudla donútiť rozpoliť si srdce na niekoľko kúskov, aby sme každú časť mohli dať inému chlapovi.
Lucien. Vtipný, drzý, kamarátsky, hnusný. Bol všetko naraz a preto sa mi páčil. Skrýval tajomstvá, ktoré ma tak veľmi zaujímajú, že by som veľmi rada uvítala, ak by sa niekedy zvrtol rozprávač aj k nemu. Úplne som si ho zamilovala, pretože stále trepol nejakú hlášku a pre vtipných a drzých chlapov mám slabosť.
Rhysand, Rhysand, Rhysand... Ani neviem, čo mám povedať. Neviem či tu máme zamilovaný trojuholník alebo nie, pretože na jednu stranu, je dosť jasné, že Feyre je Belle a Tamlin je zviera, čiže nekonečná láska, no na druhú stranu je tu pokračovanie, ktoré sa bude niesť vo veľmi zvláštnom duchu medzi Rhysom a Feyre podľa toho, ako kniha skončila.
Musím však priznať, že Rhys je geniálna postava. Zaujímavejšia než Tamlin, avšak zároveň má až príliš temnú stránku na to, aby som ho neustále milovala. No stále je jedna z najzaujímavejších knižných postáv vôbec, takže by som sa fakt potešila, ak by bol druhý diel písaný z jeho pohľadu, pretože si myslím, že Feyre už nemá čo povedať.
Tamlin bol tajomný a úprimný zároveň. V niektorých momentoch som ochkala a achkala, moje srdce bilo len preňho, fakt sa mi zapáčil, čo je vtipné, lebo nie je to moja šálka kávy. Ale na druhú stranu, to nebol ani Chaol a aha kam sa dostal, na druhú priečku v mojom zozname knižných frajerov. Scéna s istým sviatkom bola asi jedna z najlepších, avšak zároveň najfrustrujúcejších pasáži v knihe vôbec.
Tam som zistila, čo za knihu to vlastne čítam, aký Tamlin vlastne je a aká veľká krava je Feyre.
Zbožňujem jeho vzťah s hlavnou hrdinkou, pretože majú medzi sebou skvelú chémiu, ale to má ona snáď s každým, lebo, povedzme si pravdu, Sarah to vie ohľadom chlapov pekne zamotať.
Feyre pre mňa bola ako horská dráha. Raz bola geniálna ako Celaena a potom spadla niekam na dno k Ane z Päťdesiatich odtieňov. Napríklad pri tej spomínanej pasáži s istým sviatkom. Nepamätám si ani, kedy som tak nadávala na hlúposť hlavnej postavy. Chcela by som povedať, že sa mi páči, akú omylnú hrdinku autorka vytvorila, no po Celaene som to nedokázala stráviť. Bola taká hlúpa, naivná a zaslepená, až sa mi nechcelo veriť, že knihu píše tá istá autorka ako Trón zo skla.
Lenže niekedy mala svetlé momenty, pri ktorých ma dostala a vtedy sa mi páčilo, že je silná, ale nie nepremožiteľná. Vie sa za seba postaviť, ale vie si aj priznať chybu.
Nebyť jej niektorých neandertálskych skutkov aj by som ju mala veľmi rada, ale nedá sa to.
Ako som tiež spomenula, mám pocit, že jej príbeh je už ukončený a viac ma fakt nezaujíma. Nie je to preto, že mi ako hrdinka nesadla, no neviem si predstaviť, kam by mohla práve ona ďalej pokračovať, keďže oveľa viac ma zaujímajú Lucien a Rhys, o ktorých viem málo a ich príbehy ma neskutočne zaujímajú. Kniha z pohľadu Rhysanda by tiež mohla nabrať úplne iný smer a ja by som napríklad uvítala, ak by bola séria postavená ako Mesačné kroniky, teda každý diel prerozprávanie inej rozprávky.
Nemôžem recenziu ukončiť bez toho, že by som nespomenula hlavné pozitívum tejto knihy. Je to New Adult, takže som sa dočkala pasáži, ktoré sa väčšinou fantasy buď ani nespomenú, alebo ich autori preskočia Jánošíkovským skokom a obratne sa tak vyhnú nebezpečenstvu ohňa, v tomto prípade rozpisovania sexu. Nemôžem povedať, že teraz sa tam priväzovali, bičovali, vrieskali a divoko vzdychali, a to všetko rozpísané na pätnástich stranách, pretože v skutočnosti to trvalo nanajvýš dve strany a veľa pohľadu sme nedostali, no aspoň niečo. Bralo sa to ako čosi normálne a to sa mi páčilo.
Akcie na konci a uprostred celý príbeh oživili, pretože Sarah to vie napísať tak skvelo a živo, že bojujete aj vy.
Menšími pádmi knihy boli udalosti odohrávajúce sa mimo ríšu férov, ktoré boli nudné a jednoducho ubíjajúce, pretože Feyrina rodina bola otrasná a na nervy lezúca.
Koniec knihy nebol ani cliffhanger, čomu som rada, lebo to by som už dupľom nevydržala čakať na pokračovanie, avšak čosi také malé tam bolo, vďaka čomu sa tak či tak neviem dočkať druhého dielu, ktorý nesie názov A Court of Mist and Fury.
Toto dielo vám jednoznačne odporúčam, nie len preto, že ho napísala skvelá Sarah J. Maas, no má to fakt úžasný príbeh, skvelé postavy a ten svet si okamžite zamilujete. A ak to vás neprinúti, tak ja viem čo. Je to totiž pre-rozprávanie Krásky a Zvieraťa. Sú tam prvky aj z Disney verzie, no autorka sa hlavne inšpirovala úplne originálnym príbehom, ktorý vám neodporúčam čítať, ak sa nechcete vyspojlerovať (ja sa len modlím, že to čo som prečítala nie je spojler). No viete, čo vám odporúčam čítať? ACOTAR!
Ďalej čítaj aj

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Citát


“A reader lives a thousand lives before he dies. The man who never reads lives only one.”
― George R.R. Martin

Populárne príspevky

Ocenenie

Ocenenie