piatok, 15. januára 2016

Tarryn Fisher - F*ck Love

Originálny názov: F*ck Love
Autor: Tarryn Fisher
Dátum vydania: eng 12/2015
Počet strán: 257
Hodnotenie GR: 4,32

Fun  4/5
Love  5/5
Boyfriend  4,5/5
Tears  4/5

Anotácia: 
Helena Conway sa zamilovala.
Nechtiac. Nevedome.
Ale nie nevyprovokovane.
Kit Isley je všetko, čo ona nie je - neorganizovaný, odviazaný a ani trochu opatrný.
Všetko by bolo krásne... keby nechodil s jej najlepšou priateľkou.
Helena musí vzdorovať svojmu srdcu, urobiť správnu vec a myslieť na ostatných.
Až kým tak neurobí.

Môj názor:
Prvýkrát, keď som zahliadla vášnivé komentáre na túto knihu na GR, tak som si ich nevšímala a pozerala nástenku ďalej. Keď som si na druhý deň pozrela GoodReads znovu a opäť videla túto knihu, už mi to nedalo. Ani neviem, čo ma prinútilo si ju prečítať, no predsa len som sa do nej pustila.

"That's the worst thing about being young. You really have no clue about all the changes that are coming. And when they come, no matter how people have warned you, you are genuinely surprised."

Anotácia neprezrádza o príbehu nič, lenže tam ani nie je čo prezradiť. Kniha sa drží hlavnej dejovej línie - Helena sa zamilovala do frajera svojej najlepšej kamarátky. Môže byť niečo smutnejšie? Keď ho vidíte s inou? Keď trpíte pri každom pohľade, ale zároveň príliš milujete obe osoby na to, aby ste odhalili pravdu. O tom celé dielo je. Žiadne zbytočné scény, ktoré by slúžili len na doplnenie príbehu. Žiadne kilometrové opisy každého kusu oblečenia a stojaceho vlasu. Jednoducho len pocity, vysvetlenia a vnútorné monológy. Na tom je to celé postavené.
Autorka píše zvláštne. Fakt som sa s podobnou knihou ešte nestretla, pretože jej originalita stojí hlavne na divnom štýle v akom je to písané. Dej plynie rýchlo, čas ešte rýchlejšie. Z jednej strany na druhú môžu prejsť aj mesiace a vy si to uvedomuje, aj keď zároveň nie. Mám pocit, akoby som knihu čítala niekoľko mesiacov.
Rozhovory sú strohé a nie do detailov vypísané. Niekedy autorka len napísala, čo asi povedali a priamu reč ani nepoužila. Ak ju použila, tak len v prípadoch, keď už sa to tam fakt žiadalo, aby sa posunul dej. To sa mi neskutočne páčilo. To, že som nemusela čítať hlúposti, ktoré ma vôbec nezaujímali.
Ak ma nedostalo zvláštne písanie, rýchlo ubiehajúci dej, sústredenie sa len na hlavnú pointu, tak vtipy a hlboké myšlienku určite. Kam sa hrabe John Green s jeho citátmi na pol strany, aby vôbec vysvetlil, čo chcel povedať. Tarryn tromfla kopu autorov a ja som si musela značiť každú druhú stranu, lebo som sa tak veľmi dokázala so všetkým stotožniť a tak veľmi sa mi všetky myšlienky páčili. Niekedy som dokonca dávala záložku aj na stranu, na ktorej som už jednu mala. Buď som sa smiala alebo premýšľala.
Táto kniha je ten typ knihy, kde vás autorka donúti prečítať jednu stranu aj päťkrát, aby ste pochopili, čo sa vám snažila povedať. Alebo aby ste to pochopili so všetkých možných smerov. Alebo aby ste si to jednoducho ešte raz prečítali, lebo sa vám to tak veľmi páčilo. Toľko strán som ja čítala dookola a dookola. Toľko odsekov som čítala dookola a dookola. Toľko viet som čítala dookola a dookola.

"We think we can control our lives, but our lives control us. And everything that touches our lives controls us. People have less power than they think they do. It's just the reacton we control."

Neviem ani poriadne opísať, ako veľmi zvláštna sa mi zdala byť táto kniha. Bola smutná, vtipná, divná, zaujímavá a ubíjajúca naraz. Mala som pocit, akoby som čítala len niekoho sen. Až do konca som verila, že to bude nejaké fantasy, že v tom bude nejaký háčik. Niektoré scény boli natoľko zvláštne, až som sa musela zastaviť  a premýšľať, čo to vlastne čítam. Čo sa to deje. Niektoré scény boli také od veci, akoby v knihe ani nemali byť, len sa tam nejak zapotrošili. Niektoré scény boli dokonalé.
Musím spomenúť aj geniálne zakomponovanie sociálnych sietí a celú tu myšlienku hlavnej hrdinky so selfie. Neskutočne sa mi páčili všetky správy a fotky, vďaka čomu hrdinovia vyzerali ešte reálnejšie a celé som si to vedela dokonalo predstaviť. Rovnako ma Tarryn prekvapila, keď využila Harryho Pottera, ako bežnú súčasť života. Väčšina autorov ak spomenie knihy, tak len tie úplné klasiky, takže Potterovské reči ma fakt dostali.

"You're muggle who wants to be magical."
"That's so mean."
"So go be magical. It's a choice."

Už keď som tak blízko, skočím teda ku postavám, ktoré milujem, no zároveň ku ním mám kopu výhrad.
Helena je dokonalá hrdinka na to, aby sa s ňou stotožnil snáď každý. Aspoň u mňa to tak bolo a na tom stojí polovica môjho hodnotenia tejto knihy. Totiž, za celý svoj život som sa dokázala stotožniť len s jedným dielom, s jednou postavou. Džínsový denník - Paula. Prečo? Lebo je trápna, je reálna, je Slovenka, čo len zľahčovalo moje súcítenie.
Toto je druhá kniha vôbec. Prečo? Lebo Helena je ja. Jej priateľstvo s najlepšou kamarátkou je moje priateľstvo s najlepšou kamarátkou. Jej pocity sú moje pocity. Jej správanie je moje správanie. Jej život je môj život.
Veľmi som chcela, aby už konečne dačo povedala. Boli momenty, keď som si pripravovala motorovú pílu, ale nakoniec som sa ovládla. Dalo to síce zabrať, no stálo to za to. Helena nehviezdila vždy a práve v tých momentoch ma zrádzali moje nervy, avšak musela som sa zamyslieť, čo by som asi robila ja. Ak by ste ma hodili do knihy, ako by som sa zachovala ja?
Môžem ju hrešiť za to, že som celú knihu trpela, lebo bola ticho a neprezradila svoje pocity, avšak zrejme by som to nezrobila ani ja. Môžem sa tu baviť na drsňačku a vravieť vám, aká sebecká som, že by som neváhala a prebrala priateľa kamarátke, ak by som ho tak veľmi milovala, no viem, že to nie je pravda. Nikdy by som to nedokázala. Chcela by som, aby bola šťastná a ja by som v tichosti trpela, v hlave ich oboch vraždila až by sa nakoniec naše kamarátstvo rozpadlo.
Taká bola Helena. Bola skvelá, bola reálna. Nebola dokonalá, mala svoje chyby. Potrebovala sa nájsť, čo je pre mňa jedno z najotravnejších klišé v knihách, no tu mi to absolútne nevadilo. Chcela som len, aby sa našla. Aby si išla za tým, za čím chce.

Jej posadnutosť snom mi neprišla byť divná, ale reálna. Koľkokrát sa mne stalo, že sa mi snívalo niečo také reálne a dokonalé, že som sa myšlienky na to nevedela zbaviť ani po mesiacoch. Nevadilo mi, že sa vzťah Kita a Heleny rozbehol z ničoho nič, pretože som všetkému verila. Všetkým ich pocitom. Vedela som sa s tým stotožniť. Keď boli spolu, neboli skutočne spolu, keď neboli spolu, potrebovali byť spolu. Mala som pocit, akoby to bol začarovaný kolobeh, ktorý mi trhal srdce, ale zároveň som si uvedomovala, že epickejšia láska to ani nemôže byť. Ako povedala Tarryn...
"The best kind of love is the love that isn't supposed to happen."

Ak si spomeniem na Kita, nedokázala by som ho zaradiť ku mojim knižným frajerom, pretože bol iný. Bol neskutočne iný. Bol až príliš reálny na to, aby bol knižný. Páčilo sa mi, aký je verný, vtipný, vášnivý, ale zároveň sebecký a vystrašený. Nebol dokonalý. Vedel to. Obaja vedeli, čo cítili a obaja mlčali. Lenže on bol ten, kto to celé mohol zmeniť. Na ňom to všetko ležalo. Zamilovala som sa doňho, aj keď som mala chuť mu otrieskať hlavu o stenu.
Pôvodne som očakávala nejaký mix Medeného jazdca a S láskou Rosie, no dostala som niečo tak originálne a divné, čo som fakt nečakala. Nečakala som, že ma to tak chytí, že sa mi postavy tak zapáčia, že mi ich láska ukradne srdce, že sa budem cítiť tak divne, keď to prečítam. Nie je to len obyčajná kniha, je to niečo viac. Niečo, čo si zaslúži pozornosť, čitateľov so servítkami poruke, ceny a zmienky všade kde sa dá.
Až do posledných strán ani netušíte ako to skončí, avšak jednú vec viete. Že potrebujete balíček vreckoviek, aby ste to vydržali. Silné srdce, aby ste prežili. Pery, aby ste knihu pobozkali. Ruky, aby ste ju objímali...
Obálka: dokonalosť
Ja a kniha: 2 noci, v angličtine. Musím tiež upozorniť na fun, love, bf a tears, pretože už ani nepamätám, kedy boli všetky štyri naraz také vysoké.

6 komentárov:

  1. Súhlasím s tebou, Tarryn píše naozaj čudne, ale je to také čudne dobré :D Ale neskutočne ma hnevalo, že tí dvaja mohli byť spolu oveľa skôr, keby Helena neutekala :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. dettooooooo ale srali ma obaja :D lebo ona utekala a on bol ticho. :D hlupáci obaja :D

      Odstrániť
  2. Aj Simi to v recenzii dosť vychválila. :D No a teraz ty. Normálne rozmýšľam, že si to prečítam, len stále váham kvôli tomu slovu "divné". S divnými knihami s rozumiem ťažko. :D Iba občas sa zadarí a sadnú mi. Také dobré dva príklady divných kníh sú napríklad We Were Liars a Nocte. Nocte bolo úžasné, ale WWL ma vôbec nebavilo a zápletku som dosť rýchlo prekukla.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. no to znamená, že si ju musíš prečítať!:D ale divné v dobrom zmysle :D napr ja som tiež z We Were Liars nebola úplne hotová ale Nocte som milovala :D čiže si Fuck Love musíš prečítať! :D

      Odstrániť
    2. No teraz si ma asi fakt, prehovorila. Idem si to strčiť do to-read listu :D

      Odstrániť

Citát


“A reader lives a thousand lives before he dies. The man who never reads lives only one.”
― George R.R. Martin

Populárne príspevky

Ocenenie

Ocenenie