sobota, 6. februára 2016

RC: Marissa Meyer - Cress

Originálny názov: Cress
Autor: Marissa Meyer
Séria: Měsíčni kroniky (The Lunar Chronicles)
Diel v sérii: tretí
Dátum vydania: cz 4/2014, eng 2/2014
Vydavateľstvo: Egmont
Počet strán: 616
Hodnotenie GR: 4,48

Fun  4/5
Love  4/5
Boyfriend  5/5
Tears  0/5

Anotácia: 
Cress od dětství vyrůstala sama uvězněná v umělém satelitu. Jedinou společnost jí zde dělají počítačové obrazovky. Díky času strávenému s počítači se Cress vypracuje ve špičkovou hackerku. Naneštěstí je však přinucena pracovat pro královnu Levanu a právě dostala rozkazy vystopovat Cinder a jejího pohledného průvodce. Cinder a kapitán Thorne jsou na útěku. Společně se Scarlet a Vlkem plánují svrhnout královnu Levanu a zabránit její armádě v invazi na Zemi. Právě Cress může Cinder a jejím společníkům pomoct. Odvážný pokus zachránit ji se však nezdaří a celá skupina se rozdělí. Cress má konečně svou svobodu, ale musí za ni zaplatit vyšší cenu, než si dovedla představit. A královna Levana nehodlá připustit, aby se někdo postavil do cesty její svatbě s císařem Kaiem.
I když se Cress, Scarlet ani Cinder necítí být povolány k záchraně světa, zdá se, že jsou jedinou nadějí, kterou svět má.

Môj názor:
Po skončení druhého dielu som sa musela naozaj presviedčať, aby som sa hneď nevrhla na trojku, pretože som vedela, že čakanie na Winter by potom bolo nekonečné. Odďaľovala som čítanie Cress ako sa len dalo, potom do toho vošla škola a málo času, až nakoniec som sa rozhodla konečne na knihu vrhnúť.

Príbeh začína tam, kde skončil, čiže sa neposúvame od posledných udalostí veľmi ďaleko. Autorka nám hneď predstavuje postavu, v predošlom diely ledva spomínanú, no v tomto takú hlavnú - Cress. Cress alebo Crescent je skořápka a uväznená v družici, odkiaľ pomáha nie len Levane, no zároveň aj Cinder. Tá sa medzičasom ukrýva v kozme, spolu s tajným mesačným agentom Vlkom, jeho frajerkou nefrajerkou Scarlet a známym zločincom kapitánom Thornom. Svet zatiaľ plánuje veľkú svadbu princa Kaia s mesačnou kráľovnou Levanou, ktorá sa nevzdala túžby ovládnuť svet a tiež zabiť Cinder. Čo sa môže pokaziť, všakže?
Dve recenzie. Dve recenzie ospevujem autorkin talent a jej predstavivosť. Začínam totiž premýšľať či je ťažšie vymyslieť si úplne vlastný svet, zákony a históriu ako v high fantasy, alebo nadviazať na skutočnú históriu, skutočný svet a vymyslieť vlastnú budúcnosť ako tu. Pretože si fakt myslím, že je zložitejšie to druhé. A hlavne, keď píšete pre-rozprávanie, takže sa musíte držať akejsi cesty a snažiť sa z nej úplne nezísť.
Obdivujem Marissu Meyer. Naozaj mám chuť si pred ňou kľaknúť a pobozkať zem, po ktorej kráča, pretože nie je vec, ktorú by som spochybňovala. Nie je vec, ktorá by sa mi nezdala. Nie je problém, ktorý by sa mi zdal byť nedoriešený. Mám pocit, že autorka myslela úplne na všetko a úplne všetko aj vysvetlila. Nenechala žiaden tmavý bod, ktorý by vás donútil pochybovať.
Obdivujem Marissu Meyer. Obdivujem ju aj preto, lebo musíte byť fakt nadaný autor, aby ste zakomponovali retelling rozprávok do sci-fi príbehu a dávalo to aj zmysel. Musíte mať geniálnu predstavivosť a nápaditosť, aby ste vymysleli budúcnosť, ktorá sa bude zdať ako skutočnosť. Ako reálna budúcnosť tohto sveta. Lebo takto táto séria vyzerá. Akoby predpovedala budúcnosť. Autorka totiž nevymyslela kadejaké vymoženosti, pri ktorých je len veľmi malá pravdepodobnosť, že by niekedy v budúcnosti naozaj existovali. Nie.
Vytvorila veci a udalosti, ktoré sa skutočne môžu stať. Pravidelné cesty do vesmíru? Prečo nie? Veď už teraz sú v ponuke letenky na nejakú vesmírnu stanicu. Vznášadla? Prečo nie? Veď máme kadečo lietajúce, je len otázka času, kedy sa to uskutoční. Identičipy? Prečo nie? Veď čipy sa už dávajú všade a čoskoro nám nebude ani treba nejaké karty. Androidi? Prečo nie? Veď čo Japonci nevymyslia.
Obdivujem Marissu Meyer. Jej písanie je zázrak. Pri čítaní koľkých kníh ste cítili také napätie a nervozitu, akoby ste vy utekali pred mesačnou kráľovnou či kadejakými vojakmi? Táto kniha vyhráva dokonca ešte aj nad prvými dvomi dielmi, čo sa týka napínavosti a akcie. Celý čas totiž viete, že sa príbeh dostáva k niečomu veľkému a vy neviete k čomu. A nebudete to vedieť, až kým sa to konečne nestane. Cress je ako ticho pred búrkou. A tá búrka udrie v plnej paráde a kráse.
Autorka vo vás svojim písaním neprebudí len napätie, ale aj vás kvalitne rozosmeje hláškami či rozcitlivie a vy pocítite ľútosť. To vie Marissa dokonale. V jeden moment som totiž začala ľutovať aj Levanu. Trvalo to len asi štyri riadky, ale ľutovala som ju. No potom prišiel Thorne a ja som sa opäť smiala ako malé decko. A tým smiala mám na mysli, že som sa fakt nahlas rehotala, čo sa mi často nestáva. Väčšinou sa totiž len mlčky usmejem. Tu nie.
Obdivujem Marissu Meyer. To, aké postavy dokáže vymyslieť. Musí byť sakra náročne vytvoriť 6 (okej už 8 aj s Winter) hlavných postáv, ktoré sú také rozdielne a svojské. Zároveň každej prisúdiť nejakú pozíciu v príbehu a zakomponovať ju do pre-rozprávania. Mám pocit, že s týmto by zápasil aj skúsený autor.
Neustále som si hovorila, aké je zvláštne, že nemám obľúbenú mužskú postavu, no uvedomila som si, že sú úplne rozdielni a tým mi to uľahčujú. Milujem totiž všetkých rovnako. Kai sa veľa v tomto diely nepredviedol, no aspoň v tých zopár pasážach som mohla sledovať, aký bol zúfalý a stále odhodlaný. Pripomenul mi len, prečo si ma v Cinder hneď získal. Kaito je zo všetkých štyroch asi najnormálnejší a najobyčajnejší. Je pravda, že je cisár, avšak kým sa všetko nepokazilo, bol to len taký obyčajný chalanisko, ktorý sem tam zavtipkoval, mal slabosť pre dievčatá (presnejšie hlavne jedno), ale vedel konať rozvážne a odvážne. Pripomínal mi takých bežných hrdinov z nejakých contemporary kníh.
Moja náklonnosť k Vlkovi v tomto diely trochu klesla, keďže som nemala možnosť vidieť z neho toľko ako v Scarlet, no zároveň ma najviac rozcitlivel. V tomto diely viedol svoj vlastný boj a ak by ho neustále nevyužívali, tak by som aj zabudla, že tam je. Avšak jeho oddanosť, tajomnosť a tiché vystupovanie mi pripomínali Dimitriho z VA a preto ho len tak neprestanem mať rada.
Thorne. Tak ako mi doteraz liezol na nervy, tak veľmi som ho v tomto diely milovala. Dostal sa mi tak hlboko pod kožu, že sa spod nej, chudák, už nedostane. Bola by som sa stavila, že jeho osoba bola vytvorená skrížením Jacka Sparrowa a Hana Sola. Neskutočne sa mi páčilo, aký je samoľúby, ironický a sebaistý. Áno, to nie sú väčšinou pozitívne vlastnosti, no mám pocit, že je v ňom niečo viac, než len ukazuje navonok. A to, ako sa správal ku Cress to len potvrdilo. Pripomínal mi taký mix Jacea z TMI a Adriana z VA.

"Vážně chceš po kyborgské uprchlici a divokém zvířeti, aby dělali uvítací výbor? To je kouzelné."

Jacin je nová postava, ktorú nám tu autorka predstavuje, a o ktorej som absolútne nevedela, čo si myslieť. V jeden moment som ho totiž milovala a v ten druhý som mu mala chuť vraziť za to, ako sa správal. Chápem ho. Fakt chápem jeho konanie, všetko jeho konanie, prekvapivo mi ani nevadí. Liezol mi na nervy skôr slovami a sebaistotou, ktorá narozdiel od Thorna nebola zlatá. Celý čas som o ňom premýšľala ako o Willovi z TID, pretože ten bol rovnako prehnane drzý, ale stále som ho mala rada.
Mám pocit, akoby sa v knihe toho odohralo toľko, že okrem poriadnej dávky Cress a Thorna som nemala možnosť úplne sa vžiť s ostatnými postavami. Páčilo sa mi, ako Cinder vyspela a konečne prevzala svoju rolu princeznej. Uvedomovala si, že je na nej, aby zachránila svet, a tak sa aj správala. Bola odhodlaná, ale nebola nebojácna a neporaziteľná. Mala svoje chyby, nebola dokonalá.
Najviac ma mrzí, že som dostala tak málo Scarlet, čo síce chápem, ale je mi to ľúto. Avšak aj v tých pár pasážach som mohla vidieť to odhodlané a nebojácne dievča, ktoré sa mi tak veľmi zapáčilo v predošlom diely.
Cress je taká rozdielna od Cinder a Scarlet, až je to vtipné. Nie je odvážna. Nie je bojovníčka. Nespráva sa vyspelo. Cress je zlaté dievčatko, ktoré ma dostalo. Jej príbeh mi najviac pripomínal originálnu rozprávku a originálnu postavu - Rapunzel. Zamilovala som sa do jej naivného premýšľania a správania. Zamilovala som sa do toho, keď predstierala, že je nejaká herečka či speváčka, aby prežila akúsi pasáž. Zamilovala som do jej pocitov voči Thornovi. Neskutočne som sa zabávala na tom, keď o nich dvoch premýšľala ako o romantickom páre z nejakého ľúbostného románu.
Milujem síce všetky postavy, no Cress a Thorne osviežili celú sériu o niečo zlaté, vtipné a naivné. Thorne neustála trepol nejakú hlášku aj v tej najnevhodnejšej chvíli, vďaka čomu som sa vždy nahlas zasmiala. Cress ani nemusela  rozprávať, jej myšlienky obohatili knihu samé. Obaja pridali niečo nové a odľahčujúce, čo Mesačné kroniky potrebovali, aby neboli úplne vážne a dramatické. Pomáhala im v tom ešte Iko, ktorá pre mňa v tomto diely vynikala. Jej hlášky som milovala už v predošlých knihách, no tu mi neskutočne prirástla k srdcu.

"Co vaše oči?" zeptala se."No, prý jsou nádherné, ale to posuď sama."

Táto kniha ma donútila nadávať, nedýchať, rehotať sa a nariekať. Zamilovala som sa do nových postáv a pripomenula si, prečo mám rada aj tie predošlé. Ak ste sériu ešte nezačali, nechápem, na čo čakáte. A ak ste prestali po Scarlet, čo robíte? Opakujem, na čo čakáte? Zožeňte si tretí diel a čítajte ako o dušu, lebo táto séria za to stojí. Stojí za pozornosť, za čas a za vaše pocity. Musíte si ju prečítať, inak neviete, o čo prichádzate.
Za recenzný výtlačok veľmi pekne ďakujem kníhkupectvu PreSkoly.sk
Ak si chcete knihu kúpiť, čo by ste mali a musíte, tak kliknite TU.

Táto séria má také nádherné obálky, že mi je jedno, aj keby to bolo písane Hieroglyfmi, chcem všetko.

Ďalej čítaj aj

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Citát


“A reader lives a thousand lives before he dies. The man who never reads lives only one.”
― George R.R. Martin

Populárne príspevky

Ocenenie

Ocenenie