piatok 25. marca 2016

Amelie Fisher: Vain

Originálny názov: Vain
Autor: Amelie Fisher
Séria: The Seven Deadly
Diel v sérii: prvý
Dátum vydania: 12/2012
Počet strán: 390
Hodnotenie GR: 4,27

Fun  3/5
Love  4/5
Boyfriend  4/5
Tears  3/5

Anotácia: 
Ak hľadáte príbeh o dobrom a hanblivom dievčati, ktoré zranil niekto komu verila, vďaka čomu zistila, že nie je až taká zraniteľná, ako si myslela a zrazu objaví svoju silnú stránku, ktorá sa zamiluje do chlapíka, ktorý sa jej snaží pomôcť nájsť samú seba, bla, bla, bla... tak potom budete môj príbeh nenávidieť. Pretože ten môj nie je príbeh, ktorý čítate stále, keď otvoríte najnovší trendový román. Nie je to "Dokážem všetko, keď som ťa konečne našla/Som nepochopená, ale jeden deň budem práve pre to pre teba neodolateľná" rozprávka. Prečo? Lebo, ak mám byť úprimná, som úplná čarodejnica. Nie je vo mne ani kúsok svetla. Využívam priateľov, užívam drogy, som závislá na sexe a som z Los Angeles. Som najhoršia nočná mora každého dievčaťa a fantázia každého chlapca. 
Som Sophie Price... a toto je môj príbeh o tom, ako som sa stala z dievčaťa, ktorému každý závidel dievčaťom, s ktorým nikto nechcel mať čo dočinenia a prečo by som to ani za nič nevymenila.
Môj názor:
Milujem takéto anotácie. Anotácie, ktoré vám absolútne nič nepovedia o príbehu a vy neviete, čo čakať. Urobíte si len akýsi obrázok, no keď sa do knihy skutočne pustíte zistite, ako veľmi ste sa mýlili. Tešila som sa na hlavnú hrdinku, ktorá bude kvalitná sviňa, pretože také milujem, no nečakala som niečo takéto.

“I’d been kissed before, many times, but never like that.” 

Tak veľmi by som vám chcela prezradiť celý príbeh a urobiť plnohodnotnú recenziu, lenže nemôžem. Rovnako ako vám tají celý príbeh anotácia, tak budem aj ja, preto odo mňa pre zmenu nedostanete žiadny stručný popis deja. Nejde to. Jednoducho si myslím, že by to bol riadny spojler, aj keď je to hlavná myšlienka celej knihy.
Predstavovala som si, že pôjde len o nejakú contemporary knihu, kde sa z akejsi kráľovnej školy zrazu stane vyvrheľ. Fakt som sa už pripravila na niečo také, čo by ma síce veľmi nezaujalo, no tešila som sa na hlavnú postavu. Úplne a kompletne som sa mýlila.
Autorka nemá nejaký zvláštny štýl písania, ktorý by priveľmi ohúril, má však skvelú fantáziu, ak dokázala vytvoriť niečo také.
Práve to, čo vám neprezradím obohatilo celú knihu o niečo nezvyčajné a nádherné. Úplne to zmenilo celé smerovanie príbehu a bez toho by to bola riadne na prd kniha.
Nechcem urážať autorku, no nie je geniálna. Zasmiala som sa dokopy asi na troch veciach, z toho som si istá len dvomi, je však pravda, že niekoľko pekných myšlienok som tam fakt našla. Nebola som však z toho písania hotová. Bolo dosť obyčajné a v úvode amatérske. Vlastne... celý úvod mi pripadal byť amatérsky a už som sa pýtala, čo to vlastne čítam, a prečo sa to každému tak páči. Nakoniec som však pochopila. Našťastie.
Ešte raz zopakujem, že nechcem autorku urážať, no ak by to napísal niekto ako Tarryn Fisher či Colleen Hoover, kniha by bola ešte miliónkrát lepšia. Taká dobrá, až by sa rovno hneď stala mojou obľúbenou, pretože predpoklady na to vskutku má.
Keďže vynechávam celú pointu knihy, tak skočím rovno k postavám. Hlavná hrdinka, Sophie bola vskutku zaujímavá. V úvode sa mi neskutočne páčilo, aká sviňa bola a fakt som nečakala, že bude práve takáto. Skôr som očakávala niečo ako v The Opportunist, ale nie takú zmiju alá Mean Girls. Úplne som si užívala to, ako dokázala zmanipulovať priateľov a nie len ich. Avšak miestami mi to prišlo byť neskutočne nereálne, no musím sa priznať, že Sophie sa mi aj napriek všetkému v úvode veľmi páčila. Hlavne po tom, čo zrobila istej postave, keď mu do tváre vykričala čosi podobné ako Katie v Skins.

“Nobody messes with Sophie Price, I don't care who you are."

Na Sophie ma chytilo aj to, že napriek tomu aká dokonalá sa zdala byť, vôbec taká nebola. Mala v hlave svoje problémy a úplne som ju chápala. Keď sa z nej postupne začal stávať iný človek, stále sa mi páčila, aj keď som mala kúsok problém s tým, ako rapídne tá zmena prebehla a s tým, ako neustále plakala.
Ian bol geniálny. Úplne dokonalý. Páčilo sa mi, že Sophie spočiatku nemal rád, pretože ho to úplne odlíšilo od hŕby chlapíkov v úvode. Zároveň to dodalo ich vzťahu takú chémiu, akú môžu mať len love-hate vzťahy. Dostala ma tiež Ianova povaha, jeho správanie sa voči ostatným postavám a aj to, že to nebol ten chalanisko s kopou problémov a temnou minulosťou.
Páčilo sa mi, ako sa Ianov a Sophiin vzťah postupne rozvíjal a prehlboval. Nebolo to len tak z ničoho nič, bolo vidno, že to trvá dlho. Nebolo to len o sexe, jednoducho autorka nechala čitateľa v napätí, kedy sa medzi postavami niečo konečne udeje.
Skôr než skočím na mínusy, spomeniem ešte jednu postavu, teda Spencera. Práve on je hlavnou postavou druhého dielu, tak mi to nedá, nepovedať aj čosi o ňom. Úprimne neviem, čo si o ňom myslieť. Na jednu stranu sa mi páčilo, že sa nesprával ako totálny hlupák a bol k Sophie úctivý, no zároveň mi prišiel byť až príliš perfektný a presladený. Akosi mi nesadol a práve to, že je on hlavný hrdina pokračovania ma neláka si ho prečítať. Snáď tomu dám šancu.
Mínusy mám presne tri.
Úvod, ktorý som tu omieľala už zopárkrát. Mala som pocit, akoby som čítala nejakú amatérsku a ledva dokončenú knihu na Wattpade. Bolo to také... nereálne. Ako keď som ja začínala s písaním a povedala som si, že ja som autorka tak moja hrdinka môže všetko a bude dokonalá. Presne takýto pocit som z toho mala. Našťastie sa to rýchlo zmenilo.
Zároveň mi vadí kopa nevysvetlených vecí. Najprv som si myslela, že ak je to séria, tak okej, vysvetlí sa to možno neskôr, lenže keď už viem, že je druhý diel o niečom úplne inom, jednoducho nechápem.
Autorka tam zakomponovala kopu vecí, ako napríklad záhadného Jerricka, ktorý je už v prvej či druhej vete, no v celej knihe to nie je absolútne vôbec vysvetlené. A nie je to jediná vec.
Nakoniec spomeniem úplne zbytočný epilóg. Nemám totiž rada, keď autorky knihu uzavrú a potom do epilógu trepnú ešte nejaký úplne zbytočný prídavok z budúcnosti. Načo. Veď prečo to nenechajú na predstavivosť čitateľov? To isté robí aj R.S. Grey, ktorú síce mám rada, ale konce v The Design a Scoring Wilder boli na môj vkus presladené a zbytočné.
Celkovo ale musím povedať, že to bola nádherná kniha. Taká, ktorá donúti človeka zamyslieť sa nad vlastnými "problémami" a hodnotami. Taká, ktorá donúti človeka myslieť na vlastný život a malichernosti, ktorými sa zapodieva. Jednoducho vám toto dielo zmení pohľad na svet.

2 komentáre:

  1. Ja som ju začala čítať ešte niekedy minulý rok a po pár kapitolách som to vzdala :D Nejako som sa nevedela vžiť do príbehu a síce mrchy v knihách mám rada, ale Sophie mi tak parádne dokázala liezť na nervy už zo začiatku, že už ani odpočítavanie do 10 nepomáhalo :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. oooch to nieee. ja som si pri prvých kapitolách tiež hovorila či chcem pokračovať alebo nie, ale keď som sa dostala na istú pasáž, tak už ma to úplne chytilo. By ma zaujímalo, kde si skončila :D

      Odstrániť

Citát


“A reader lives a thousand lives before he dies. The man who never reads lives only one.”
― George R.R. Martin

Populárne príspevky

Ocenenie

Ocenenie