sobota, 2. apríla 2016

Diary: Konečne som si spomenula aj na iné články než len recenzie + photodiary

Lepší názov som vymyslieť ani nemohla.
Nemám rada, keď na blog pridávam len samé recenzie, ale inak to ani nejde. Začala som písať asi tri články, no neviem ani jeden dokončiť, pretože nič nestíham a nenávidím školu.
Hlúposť. Mám rada svoj odbor, nemám rada systém. Takto je to správne. Jednoducho nestíham ani čítať a to ma neskutočne frustruje, pretože by som čítať aj chcela, ale vždy som taká unavená, že prečítam pár strán a môj mozog putuje úplne inde.
Nepamätám si ani, kedy naposledy som pridala článok do tejto rubriky, no viem, že som si stále hovorila, že na konci mesiaca už to určite napíšem. Fakt už na konci tohto mesiaca. Na konci tohto. A je už apríl. Mám taký pocit, že posledný príspevok bol v decembri. Ešte pred Vianocami. Čo som to ja za majiteľku blogu?
Nechce sa mi veriť, že som tu ani nehodila fotku kníh z Vianoc... och.

Tak čo sa odvtedy udialo? 
Úspešne som prešla skúškami, keďže tie sú malina oproti zápočtom, ktoré ledva zvládam. Všetci ma strašili, že skúšky budú ako maturity, ale oveľa horšie, lenže pre mňa je skúška božia spása, pretože si môžem dovoliť to dvakrát pokaziť. Môžem to skúšať trikrát! TRIKRÁT! Normálne sa až teším na skúškové, pretože to je čas pokoja a oddychu pre mňa.
Skúšky sú u nás v porovnaní so zápočtami úplné nič. Hmm... koľkokrát som už nadávala na to, že nemáme opravné zápočty? Nie je to predsa zo zákona dané, že musia byť? Podľa všetkého to u nás neplatí, keďže sa naše testy volajú... testy. Neskutočne ma to štve, pretože ma to baví a neviem si predstaviť študovať niečo iné, lenže čo mám robiť, keď to jednoducho nezvládam? Ten odbor je jeden veľký stres, pretože sa musíte bifľovať na zápočty, akoby to bolo rozhodnutie o tom či budete žiť, alebo zomriete. Nezrobím zápočet a môžem opakovať celý predmet. Je to najstresujúcejšia vec na svete. Som neustále unavená a fakt nič nestíham. Viem, že sa to o týždeň upokojí, keďže mám posledné tri zápočty tento týždeň, lenže aj tak nemám pokoj. Stále niečo musím robiť. Vždy niečo čítať, robiť cvičenia... Vysoká škola nie je prechádzka ružovou záhradou, no toto je snáď beh peklom po žeravých uhlíkoch, kde na vás vystreľujú horiace šípy.
Nikto ten stres nechápe. Rodina nechápe, prečo neprídem na návštevu. Mama nechápe, že mi nič nedajú opraviť, buď to dám alebo nie. Nikto nechápe, prečo sa toľko učím.
Najväčší strach mám však z toho, že keď budem opakovať v zimnom semestri dva prenášané predmety, tak ich nedám. Ale dosť bolo takých myšlienok a nadávania na školu.

Čo iné sa dialo?
Nič. Môj život upadol do kolobehu - škola, učenie, spánok. Sem tam pomedzi to nejaké čítanie či písanie.
To je asi jediná novinka v mojom stereotypnom živote. Rozhodla som sa písať poviedky, ktorým som sa vždy vyhýbala, pretože som predsa chcela napísať knihu. Povedala som si, že ak nemám nápad ako pokračovať v knihe, tak sa môžem aspoň zdokonaľovať v písaní tým, že budem vytvárať nejaké poviedky.
Pred pár dňami som pozerala videá Caseyho Neistata (určite si pozrite jeho YB a obľúbené videá, pretože je geniálny!!!) a po práve jednom ma kopla múza a začala som písať a písať. Jednoducho to zo mňa išlo ako na páse a zrazu bola poviedka hotová. Tak veľmi sa mi páčila a tak dobre som ju napísala, že som poriadne ani nič neopravovala. Akoby ma niekto ovládol a napísal to za mňa. Nechápem.
Po prečítaní som bola na seba normálne hrdá a zhodnotila som, že sa mi to zo všetkých mojich poviedok páči asi najviac.
Inak ak si chcete čosi moje prečítať, tak skočte na Wattpad, kde ma nájdete :)
TU nájdete kratučký príbeh v angličtine, ktorý som písala na Vocab development - teda na hodinu. Dostali sme koleso emócií a mali sme napísať nejaký krátky príbeh. Absolútne som nemala nápad, a tak som len nejako začala a vyšlo zo mňa toto. Po tom, čo som to prečítala sa na mňa dokonca spolužiak otočil a ohromene ma pochválil. Mladučká profesorka len pozerala, chvíľu mlčala, opýtala sa ma či píšem, odpovedala som, že áno, ona na to, že to vidno a to bolo všetko.
A šupnem vám tu aj úryvok z tej najnovšej poviedky.

Viete, ako sa vždy pretriasa láska na prvý pohľad? Nikdy som tomu neverila. A stále neverím. Pretože človek najprv musí niekoho spoznať, aby vôbec vedel, čo je to láska. Ale osud, to už je druhá vec.  
Prvýkrát som ju videl v autobuse. Sedela o kúsok ďalej od miesta, kde som stál. So slúchadlami v ušiach si pokyvkávala hlavou v rytme akejsi pesničky, nenápadne si aj spievajúc. Určite si myslela, že si ju nikto nevšíma a nevidí to, keď si ústa zakryla rukou a tvár natočila k oknu. Ja som ju však sledoval. Spočiatku som na ňu zízal len kvôli tomu, že som nemal dôvod nezízať. Chápete? Nechcem znieť zúfalo, no keď je autobus poloprázdny a sedí v ňom len jedno dievča približne v mojom veku, prečo sa nepozrieť?Nebudem vám hovoriť, že som v nej videl moje vysnené dievča a vedel som, že spolu skončíme, pretože by som klamal. Ak k vám budem úprimný, nepáčila sa mi až tak. Vtedy som mal svoj typ. Museli to byť ženské ženy, čo ona nebola. Nemyslím nejakú kozatú zmachlenú pipku, ale dievča, ktoré sa oblečie ako dáma, pretože vie, že na to má. Nie každý chalan išiel po sebavedomých babách, no mňa práve také priťahovali. Pri pohľade na tú dievčinu v autobuse som hneď vedel, že je to hanblivá baba, ktorá ledva prehovorí. Ale čosi ma na nej upútalo.Možno to, ako sa usmiala na obrazovku mobilu, keď v ňom na niečo narazila. Rýchlo sa poobzerala či ju nikto nevidel a snažila sa tváriť pokojne, no jej pery ju prezrádzali.Možno to, ako si neustále uhladzovala vlasy za ucho a potom zase späť. Taký zvláštny zlozvyk.Niečo na nej bolo.Keď vystúpila, pozeral som za ňou, až kým mi nezmizla z dohľadu.

Neviem, čo viac vám povedať zo svojho nudného života. Milujem svojich spolužiakov a som úplne prekvapená, ako sme sa všetci skamarátili a stala sa z nás taká super partia. Je mi ľúto, že sa už tak nestretávam s mojou najlepšou kamoškou, pretože ona pracuje a ja sa učím. Jednoducho, keď už nie sme spolužiačky, nevidíme sa tak často, čo je mi strašne ľúto. Ale o 14 dní ma narodeniny a ja nemám poňatia, čo jej kúpiť. Nejaké rady??? (Ona mi kúpila toho Draculu z veľmi nádhernej edície.)

Viete, čo vám ale musím povedať? Aká bitch som :D Bola som si kúpiť novelku k Trónu zo skla. Teda, vošla som so svojimi spolužiakmi/spolutrpiteľmi do Panta Rhei, pretože jedna z nich potrebovala darček pre kamošku. Zaviedla som ju teda rovno k fantasy, pretože chcela Pána prsteňov a kde inde by ste ho hľadali? Zbadala som novelku, tak som ju hneď schmatla a ďalej sme hľadali Pána prsteňov. Normálne sme prezerali fantasy poličky, kam ani nikdy nepozerám, lebo väčšinou majú také známe knihy vystavené rovno na tých takých stoloch vedľa regálov. Tolkien tam ani nebol. Tak sme sa opýtali, kde ho nájdeme. Poslali nás do detského oddelenia *facepalm*.
Okej, ale pointa mala byť, že som išla platiť a predavačka mi oznamuje: "Ale tam boli aj pôvodné originálne knihy, prvý a druhý diel."
A ja som sa normálne zasmiala a v hlave si len pomyslela, že "moja zlatá, ty mňa ideš poučovať o knihách?". Tak som jej oznámila, že ja ich mám a odišla som. Spolužiačka sa neskutočne zabávala na mojom savage prístupe, ale ja za to nemôžem. Som skrátka cruel af :D

Tiež mi napadla taká vec, urobiť nejakú liveshow. Tak som si spomenula na Sashu (abookutopia) a ostatných booktuberov, ktorí robia živé vysielania, kde diskutujú o danej knihe, ktorú všetci prečítali. Neviem, prečo mi to z ničoho nič napadlo, no fakt by som také chcela niečo zorganizovať, no asi nie na kamere, ale napríklad vo forme nejakého chatu, ktorý by sa mohol uložiť alebo také niečo. Určila by sa kniha, ktorá práve vyšla a recenzovala by ju väčšina blogerov a potom by sme o nej len diskutovali a vraveli si názory.

Poslednú otázku mám a potom už len menšie info.
Ľudkovia! Čítala som istú knihu, ktorej názov vám nepoviem, lebo by som ju vyspojlerovala, ale bola v nej Afrika. Proste hlavná hrdinka trávila niekoľko týždňov v Afrike a mňa to tak veľmi dostalo, že odvtedy hľadám nejaké New Adultky, ktoré by sa odohrávali v Afrike. Nejaký safari trip. Nepoznáte čosi také???

Inak vám dávam na známosť, že tento mesiac sa bude konať súťaž, o ktorej sa dozviete viac, keď konečne budem mať pokoj po zápočtoch.
Poviem vám len v nápovedách, o akú knihu sa bude súťažiť. Vydal ju Slovart. Má krásnu zadnú stranu obálky (kto vie prečo O:)) a na blogu nájdete recenziu. Viete viete?

Pripájam už len kopu fotiek, keďže filmy/knihy/hudbu dávam už do Monthly Favourites (ktoré som taktiež kto vie ako dlho nenapísala :D).
Toť vše přátelé!

Nechce sa mi veriť, že tu dávam fotky až od Vianoc

no ako pekne vyzerajú Mesačné kroniky spolu :)
Tento pekný anjelik je zároveň nadaná fotografka. Ak bývate blízko Košíc, pokojne jej napíšte :D (toto je neplatená reklama... :DDD)

sestrin výtvor
 
 
 
 

 
zo zápočtov

2 komentáre:

  1. Keď som uvidela, že si pridala článok, tak som sedela nad morfológiou. Lúskala som modal verbs a všetky tie hlúpe zákutia, ktoré ťa na strednej neučia a vlastne sú ti na hovno. A keďže som sa dostala do polovice, rozhodla som sa, že sa odmením a dovolím si prečítať jeden článok a tak som tu.
    Súhlasím s tebou, škola je sviňa. Môj sociálny život sa blíži k samovražde. Buď robím čosi do školy, robím nejaké cvičenie, biflím sa alebo neviem čo. Ale čítam málo a mám z toho depku, takže vidím, že sme na tom rovnako. A keď čítam tvoje pocity zo zápočtov, tak som celá happy, že ich nemáme. Ale tie skúšky, tak to je na samovraždu. A ešte poznáme ja ten pocit, že sa bojím, že nedám dva prenášané predmety.
    Predavačky v Panta Rhei sú veľmi šikovné na toto, ja tam celkom často chodím ponadávať si, upratať a idem ďalej.
    A snap je super, lebo sa tam dá tak fajne ponadávať na školu alebo len zabiť 10 minút, čo na niekoho čakáš.
    Takže paráda článok! Diky, že si ma dostala od učenia, idem s ním pokračovať a ak spravíš ten livestream, budem tam (ak sa teda dožijem.)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Mňa morfológia, bohu vďaka, čaká až budúci (či až tretí???) ročník, teraz máme fonetiku :(((( a neviem ani čo je horšie. celá lingvistika je katastrofa. keď niekedy využijem vedomosti ako AKO PRODUKUJEM ZVUKY, tak normálne vybozkávam všetkých profesorov.

      presne presne, sociálny život úplne na bode mrazu. tie nie-zápočty ti neskutočne závidím :(((

      upratať :D ja tam síce neupratujem, ale len sem tam šupnem napríklad taký Trón zo skla na vrch kôpok :D ale ako nemať Tolkiena medzi fantasy a Trón zo skla hej, to je veľmi zaujímavá sranda toto :D

      Snapchat je úplne super sranda :D a čím viac a viac som závislá :D hlavne teraz, keď tam pridali tie všelijaké somariny na tvár :D
      nemáš za čo :) dúfam, že sa mi ten livestream dakedy fakt podarí zrealizovať :D

      Odstrániť

Citát


“A reader lives a thousand lives before he dies. The man who never reads lives only one.”
― George R.R. Martin

Populárne príspevky

Ocenenie

Ocenenie