štvrtok, 12. januára 2017

RC: Veronica Roth - Zárezy smrti


Originálny názov: Carve the Mark

Séria: Zárezy smrti (Carve the Mark)
Diel v sérii: prvý
Dátum vydania: 17.1.2017
Vydavateľstvo: Slovart
Počet strán: 416
Hodnotenie GR: 3,78

Fun  2/5
Love  2/5
Boyfriend  3/5
Tears  1/5

Anotácia: 

Vo svete, kde panuje násilie a neprávo, v galaxii, v ktorej niektorí nažívajú v priazni osudu, má každý človek špeciálny dar. Kým väčšina dokáže vyťažiť zo svojho daru čo najviac, Akosa a Cyru pre ich dary zneužívajú. Cyra je sestrou tyrana, čo vládne bojovnému národu. Má dar bolesti a sily, čo jej brat zneužíva, aby tyranizoval svojich nepriateľov. Cyra má však na viac, ako byť nástrojom v bratových rukách. Vzdoruje, je rýchlejšia a bystrejšia, než hockto predpokladá. 
Akos pochádza z mierumilovného národa a je nadovšetko oddaný rodine. Hoci ho ochraňuje jeho neobyčajný dar, keď ho s bratom chytia vojaci vyslaní Cyrinou rodinou, Akos sa snaží len o jediné – zachrániť najskôr brata na úkor vlastného bezpečia. Akos sa tak v sekunde ocitá uprostred Cyrinho sveta, kde panuje neopísateľné nepriateľstvo medzi ich rodinami a národmi. Akos a Cyra stoja pred rozhodnutím – pomôcť si navzájom a prežiť, alebo priniesť jeden druhému skazu.
Veronica sa celosvetovo preslávila svojou trilógiou Divergencia, ktorá vyšla takmer úplne všade a dokonca sa mohla tešiť aj filmovému spracovaniu. Divergencia a Rezistencia boli jedne z mojich najobľúbenejších kníh, ale Experiment bol jedno veľké sklamanie, takže som si nebola istá, čo od tejto knihy očakávať, preto na mojom liste najočakávanejších kníh roka 2017 nebola. Keď sa mi však naskytla príležitosť prečítať si ju, neodmietla som.

Príbeh sleduje dve postavy, Akosa a Cyru, ktorí si k sebe nájdu cestu aj napriek nepriazni, ktorá naokolo panuje. Akos pochádza z mierumilovnej krajiny Thuhve, odkiaľ ho s bratom unesú vojaci nepriateľského národa Šotetov, ktorým panuje diktátor Ryzek. Cyra je Ryzekova sestra prezývaná aj palica, pretože ju považujú za vernú služobníčku svojho brata. Keď sa však stretne s Akosom, obaja si začnú uvedomovať, že nie všetko je také, akým sa zdalo byť.
Nechcela som vám z príbehu prezradiť priveľa, pretože púšťať sa do toho v nevedomosti je krásna vec. Predtým, než som knihu začala čítať, nevedela som o čom to je, čakala som len nejaké sci-fi a práve vďaka tej nevedomosti som bola milo prekvapená.
Kniha je totiž niečo viac, než len obyčajné sci-fi, čo ma na tom neskutočne dostalo. Najprv mi síce chýbalo viac takých futuristických prvkov, ale keď sa príbeh začal rozvíjať, pochopila som, ako skvelo sa prelína fantasy so sci-fi a nabralo to veľmi zaujímavý smer. Galaxiou totiž prechádza takzvaný Prúd, ktorý ma podľa rôznych národov inú funkciu. Niektorí si myslia, že je to nejaké božstvo, niektorí tomu prikladajú istú magickú hodnotu, iní ho nepovažujú za nič výnimočné. Jedno je však isté, všetci majú dar prúdu. Dar prúdu je schopnosť, ktorá danú osobu čo najviac vystihuje a odvíja sa od charakteru, spomienok či vlastností. Okrem ľudí s darom prúdu existujú aj Jasnovidci, ktorých však nie je mnoho.
Práve tieto nápady ma donútili zamilovať si svet, ktorý Veronica vytvorila. To, že každý mal inú schopnosť, ktorá síce nebola nejako obzvlášť obmedzená, ale zároveň nevytvárala diery v príbehu. Páčilo sa mi, že každá schopnosť bola iná, jedinečná a presne sedela na danú postavu, čo presne ukázalo, ako nad tým autorka premýšľala a nestrieľala len tak, čo jej prišlo.
Nechcem túto knihu, ktorá bola podľa mňa nápadmi, svetom a príbehom tak neskutočne originálna, porovnávať s Divergenciou, ale musím uznať, že od tej sa Veronica náramne zlepšila, čo je vidno nie len v rozvitosti postáv, ale práve v tom premyslenom deji, pri ktorom máte pocit, že aj tá najmenšia časť je súčasť niečoho väčšieho, čo príde až neskôr. Máte pocit, akoby sa príbeh postupne spájal ako skladačka, ale tá bude poskladaná až v nasledujúcom diely. Pri Divergencii som ten pocit nemala, tam to bol pre mňa jednorázový dej, ktorý presne niekam smeroval. Zárezy smerujú nikam a zároveň všade. Neviete, čo môžete očakávať na ďalšej strane, nemôžete predpovedať, môžete len čítať a dúfať, že sa nič nepokazí.
Chcela by som vám toho o svete toľko povedať, ale nebudem vás tu trápiť podrobnosťami, ktoré si prečítate v knihe, musím však spomenúť to, že hoc som ako čitateľ od autorky dostala celkom vykreslený obraz o tom, v akom svete sa nachádzam, stále toho nebolo dosť. Celý príbeh je založený na postavách, ich pocitoch, vzťahoch a cieľoch, zároveň na rozhovoroch, takže ak sa dané charaktery nedostali niekam inam alebo nespomenuli svet naokolo, veľa nám toho autorka neprezradila, čo je neskutočná škoda.
Fakt ma zaujímajú zvyšné planéty, čo je to Zhromaždenie, ako vnímajú Prúd ostatné národy, aká je tam politika a tak ďalej. Nedostalo sa mi tohto potešenia.
Za úplne najväčšie plus knihy považujem jednoznačne postavy, ktoré boli jedinečné, prepracované a zapamätania hodné. Každá bola výnimočná vďaka niečomu inému a nesplňovali tie typické kánony, ktoré platia pre YA či fantasy. Veronica prerušila to bežné - silný a drsný hrdina, nežná dievčina - a vymenila to. Síce sa mi hlavné postavy páčili a Cyra si ma fakt získala, ako riadna bad-ass hrdinka, vzťah medzi nimi ich pre mňa ťahal dolu, takže som sa zamilovala skôr do záporných charakterov. Akos a Cyra mi totiž prišli byť príliš mladí a zároveň príliš dobrými priateľmi a takými navzájom pre seba doplňujúcimi článkami, až sa mi k sebe neskutočne nehodili a vedela by som si ich predstaviť skôr ako brata a sestru, než čosi iné. Veronica síce ich vzťah neriešila neviem ako veľmi a opisne, ale tak či tak mi tam jednoducho nesedel a možno by sa mi to viac páčilo bez neho.
Cyra Noavek bola jedna z najlepších postáv knihy a hlavnou ťahačkou príbehu. Páčilo sa mi na nej, že bola bojovníčka, inteligentná, drźa a hoc jej opis a zručnosti zneli dokonalo, ani náhodou taká nebola. Malá svoje muchy, svoje temné tiene a potom aj tie tiene doslova, keďže ju postrehlo to "šťastie" s darom prúdu a nadelil jej niečo, čo by len tak hocikto nechcel. Jednoducho bola neskutočne silná postava, ktorá sa človeku zapáči hneď na prvýkrát, pretože bola priama a nehrala sa na niečo čím nebola.
Akos Kereset bol Cyrinym úplným opakom. Nemôžem povedať, že sa mi jeho postava nepáčila, ale do roly hlavného hrdinu sa mi nehodil, aj keď musím priznať, že jeho povaha sa mi páčila ešte viac než tá Cyrina. Hlavne teda to, že keď niečo povedal, že urobí, tak si za tým stál a bojoval, nenechal sa odstrašiť. Išiel si za svojim, aj keby cez mŕtvoly a to bolo na ňom najlepšie. Bolo to v kontraste s tou jeho súcitnou, milou a jemnou povahou, ktorá doplňovala tú Cyrinu temnú a drsnú.
Počas celej knihy je aj veľmi dobre vidno, ako sa Akos a Cyra vyvíjali, Akos od toho nevinného a naivného chlapca ku tomu mužovi, ktorý je ochotný položiť za ostatných život, a Cyra od tej uzavretej a bratom ovládanej dievčiny prešla ku tej žene s vlastnou hlavou a vlastným hlasom pripravenej hocikomu sa postaviť.
Avšak ako som spomínala, záporné postavy boli pre mňa najlepšou časťou knihy. Poznáte tie knihy, kde máte nejakého zlého hrdinu, ktorý je vykreslený jednoducho ako ZLÝ ZLÝ ZLÝ? Tu to bolo niečo úplne iné. Autorka prekrásne ukázala, čo sa schováva za tou tvrdou fasádou, vďaka čomu som s tými zápornými postavami často súcítila a aj keď urobili niečo katastrofálne, ako dej postupoval, tak mi to prestávalo vadiť a začínala som ich mať ešte radšej. Vrcholom bolo, keď bojovala zlá postava s tou dobrou a ja som fandila zloduchovi, pretože som sa doňho zamilovala. Veronica si dala záležať napríklad aj na tom, aby vyslovene žiadna postava nebola vykreslená ako čisto dobrá či čisto zlá, vždy to bol taký zlatý stred, svet nebol len čierno-biely, ale našli sa aj kúsky sivej.
Spomeniem ešte ďalší plus knihy, čo sú mnohé skryté významy, ktorých väčšinu som ani nemusela pochytiť. Je tam napríklad chronická bolesť, parkinsonova choroba, znečisťovanie oceánov, istá forma otroctva, a okrem toho to bola aj veľmi rôznorodá kniha čo sa týkalo rasy alebo pohlavnej orientácie.
Za mínus knihy považujem napríklad pomaly postupujúci dej, ktorý sa takmer tristo strán hýbe miniatúrnymi krôčikmi, ak vôbec, a na konci je to len akcia na akcii a koniec. Prekážal mi už aj ten spomínaný romantický vzťah či chaotický čas, keďže som často nevedela, či prešli hodiny, dni, alebo mesiace. Niekedy mi to nevadilo, ale potom nastali pasáže, pri ktorých som si fakt myslela, že prešlo už niekoľko týždňov a potom som zistila, že som stále na tom istom dni.
Celkovo to bola dobrá kniha, od polky neskutočne návyková, originálny príbeh, skvelé postavy, hlavne tie záporné a zaujímavý svet. Je jasne vidno, že to má Veronica celé premyslené a v ďalšom diely nás čaká niečo veľké, verím, že bude ešte stokrát lepší, než tento. Takže vám knihu jednoznačne odporúčam, bežte si ju kúpiť, čítajte, trpte a tvárte sa zhnusene, keď nastanú tie krvilačné pasáže.

Za poskytnutý recenzný výtlačok veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu Slovart. Keď si chcete knihu zakúpiť, čo určite urobte, ak nechcete prísť o krvilačné fantasy vo vesmíre, tak kliknite TU.


2 komentáre:

  1. Fúúha, z tvojej recenzie to vyzerá ako dobrá pecka. Páči sa mi hlavne ten námet. Som na knižku veľmi zvedavá a dúfam, že bude lepšia ako Divergencia. Prvá kniha ma síce bavila, ale na druhej som skončila asi pri tretej kapitole. To bola fakt nuda a postavy mi vtedy začali liezť na nervy.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. aj ja som zvedavá, čo na ňu pozrieš :D lebo ako ono to bolo dobré, nebolo to úplne dokonalé, ale páčilo sa mi to a druhý diel podľa mňa bude ešte lepší :) Ja som Divergenciu milovala až Experiment mi zničil ten perfektný obraz o Veronice :D

      Odstrániť

Citát


“A reader lives a thousand lives before he dies. The man who never reads lives only one.”
― George R.R. Martin

Populárne príspevky

Ocenenie

Ocenenie