sobota, 28. januára 2017

Sarah J. Maas - A Court of Mist and Fury


Originálny názov: A Court of Mist and Fury
Autor: Sarah J. Maas
Séria: A Court of Thorns and Roses
Diel v sérii: druhý
Dátum vydania: 5/2016 (sk koniec roka 2017)
Vydavateľstvo: Bloomsbury (Slovart)
Počet strán: 626
Hodnotenie GR: 4,74

Fun 3/5
Love  5/5
Boyfriend /5
Tears  4,5/5

Anotácia: 
Po tom, ako Feyre zachránila krajinu Prythian, čitatelia si mysleli, že zazvonil zvonec a rozprávky je koniec. Feyre sa ocitla v bezpečí, obklopená bohatstvom a luxusom, pripravená na sobáš s milovanými Tamlinom, aby žili šťastne až do smrti. 
No Feyre nikdy netúžila po osude princeznej z rozprávok. Nehovoriac o tom, že sa na to vôbec nehodí. V nočných morách sa vracia k boju s Amaranthou, pri ktorom položila svoj ľudský život a tým zlomila kliatbu a získala nesmrteľnosť a schopnosti férov. Feyre nedokáže zabudnúť na hrôzy, ktoré zažila pri oslobodení Tamlina, ani na zmluvu, čo uzavrela s Rhysom, lordom Nočného dvoru. Nedokáže sa však naplno vložiť do obnovy Jarného dvora, ktorého základy sama položila. A prečo sa cíti vždy naplnená, keď je s Rhysom? Na to nedokáže prísť ani sama. Feyre ale musí rýchlo spoznať svoje nové nesmrteľné telo a schopnosti, o ktorých dlho ani netušila a nevedela ako im nepodľahnúť- Na obzore sa totiž prebúdza prastarý nepriateľ, oveľa nebezpečnejší ako Amarantha, ktorý má na muške svet ľudí aj férov. (oficiálna anotácia Slovartu)


Po prečítaní prvého dielu som si šla vlasy vytrhať a oči vyplakať, neskutočne som potrebovala dvojku, ale musela som čakať pol roka. Viete, keď čakáte tak dlho aj zabudnete, že ste čakali, a tak som si ju prečítala po roku od prvého dielu. A OCH MÔJ BOŽE, to ale bola jazda!

"I will bow before no one and nothing but my crown."
Po všetkom, čo Feyre zažila s Amaranthou, zomrela a potom znovu ožila ako High Fae, sa vracia na Spring Court, kde sa správa ako poslušná priateľka Tamlina. Poslušná snúbenica. Plánuje svadbu, zohrieva jeho posteľ a predstiera, že jej život v honosnom sídle je bezchybný. Lenže nedokáže zabudnúť na to, čo vykonala. Nedokáže zabudnúť ani na to, že s Rhysandom uzavrela dohodu, ktorú nemôže porušiť.
Neviem vám ani opísať, ako veľmi iné to bolo od toho, čo som pôvodne očakávala. Mala som presne v hlave, čo sa stane a kam to asi Sarah povedie, ale tak veľmi som sa mýlila! A Court of Mist and Fury mi ukázalo úplne nový a iný svet, než prvý diel série, chvíľami som mala pocit, akoby som čítala samostatnú knihu a nie pokračovanie. Bolo to iné, jedinečné, dokonalé... a taktiež to bola droga silnejšia než alkohol. Som závislá.
Sarah J. Maas má mozog, ktorý nedokážem pochopiť. Už na začiatku knihy, som bola do príbehu zažratá a napadlo mi len jediné: Veď tá žena vydáva pokračovanie Trónu zo skla a aj ACOTARu v jeden rok! Viete si to predstaviť? Napíše šesťsto strán za pol roka, stihne to spropagovať, opraviť a vydať. Prosím vás, vysvetlite mi, z ktorého sveta prišla do toho nášho, pretože by som sa tam rada pozrela a spoznala tie geniálne mozgy... a ukradla im kúsok talentu.
Ak mám pravdu povedať, keby Sarah napísala aj hocijakú somarinu, čítala by som ju ako zmyslov zbavená, celá usoplená, zaslzená a usmievavá, lebo to, ako dokáže písať sú snáď nejaké čáry. Mám pocit, že takto závislá som nebola ani na Potterovi, čo už je čo povedať. Skrátka som len otvorila knihu o polnoci, čítala, a keď som dvihla hlavu a pozrela na hodinky, bolo 7 hodín ráno a slnko už svietilo. Akoby na mňa autorka použila nejakú mágiu, pripútala ma ku svojmu príbehu a rozhodla sa ma nepustiť, kým to nedočítam do konca.

"To the people who look at the stars and wish."
"To the stars who listen - and the dreams that are answered."

Hoc mám rada Richelle Mead a jej Upírska akadémia je stále moja najobľúbenejšia knižná séria všetkých čias, Sarah J. Maas ju prekonala a stala sa mojou najobľúbenejšou autorkou, pretože ma dokázala očarovať obomi jej sériami a už sa neviem dočkať na niečo nové, pretože aj to budem čítať, kupovať a potom nariekať.
Mala som vysoké očakávania predtým, než som sa do tejto knihy pustila. Ak sledujete knižné blogy a youtube, tak viete, o čom hovorím. Takmer každý booktuber vyhlásil ACOMAF za najlepšiu knihu roka 2016, takže som očakával niečo, čo ma roztrhá, vyberie moje srdce, po-obíja ho o stenu a potom vráti celé zničené. Z istej časti sa to aj stalo, ale musím povedať, že som možno kvôli tomu všeobecnému ospevovaniu očakávala viac.
Možno keby som si prečítala prvý diel znovu a tak sa pustila do druhého, tak by som si to užila viac, ale až tak som zase nezabudla na to, čo všetko sa odohralo, takže fakt nechápem, prečo som polovici príbehu nerozumela. Skrátka to bolo príliš zložité, prepletené a niektoré veci mi nedávali zmysel, niekedy aj napriek tomu, že boli vysvetlené. Chvíľami mi to prišlo, ako keby to Sarah nemala tak naplánované ako taký Trón zo skla, ale len vymýšľala za pochodu a veci jej náhodou do seba zapadali. Bola tam jedna dlhá scéna vysvetľovania (radšej nevravím kto, čo a kde), ktorá ma nedostala tak, ako možno ostatných, lebo som myslela len na to, že je to príliš... presladené? Nedomyslené? Alebo až príliš domyslené? Ani neviem, čo presne mi na tom vadilo, ale fakt ma to až tak nedostalo.
Naopak som bola hotová zo scén, ktoré možno ani neboli také dokonalé, ale ja som sa rozplývala a z očí mi tiekli slzy od dojatia. Viete, čo je najlepšie na písaní Sarah? Že dokáže napísať také myšlienky a také emotívne vety, po ktorých len premýšľate nad svojim pochabým životom a nariekate, že vám také niečo nikdy nikto nepovie, alebo že také dačo by vám z mozgu nikdy nevyšlo.
Práve kvôli tomu, že mi celý príbeh prišiel byť až príliš domotaný a zložitý a nezrozumiteľný, tak som si ten koniec neužila tak, ako by som asi mala. Jednoducho som to prečítala a potom som bola len... v poriadku. Áno, teším sa na pokračovanie, ale netrhala som si vlasy a neobíjala hlavu o stenu, že potrebujem trojku hneď a zaraz. Zmierila som sa s tým.

"My friend through many dangers.My lover who had healed my broken and weary soul."

Čo sa mi ešte tak trochu nepáčilo, okrem toho, že mi kniha nepripadala byť taká prepracovaná ako Trón bolo to, že som nerozumela ani tým schopnostiam, ktoré mali, pretože som mala pocit, akoby neboli nijak obmedzené a každý mávnutím ruky urobil, čo len chcel. Najviac mi však vadili Feyrine sestry, ktoré som nemala rada už v prvom diely a tu pre mňa tvorili len takú kulisu v pozadí, aj keď sa im Sarah snažila pridať väčšiu hodnotu. Miestami som tiež mala pocit, že je tam malo akcie, keďže v podstate  prvých 400 strán je len o vzťahoch a chýbali mi také tie veľké bojové scény, na ktoré som si asi zvykla pri Tróne, ešte aj v jednotke tam bolo pre mňa viac napätia, aj keď nemôžem povedať, že sa ani v tomto diely neodohrali scény pri ktorých by som tŕpla.
Viete, čo však tu autorka vylepšila? Erotiku! Pamätám si, že som písala do recenzie na prvý diel, aká som rada, že niekto sa konečne odvážil napísať fantasy pre mladých s erotikou, ale tiež som skonštatovala, že to stále nebolo dostatočne opísané. Tu? Páni moji, keby som sa vedela červenať, tak sa červenám, pretože je jedna vec, keď čítate New Adult Contemporary knihy a druhá vec, keď vám také niečo opíše Sarah s postavami, ktoré majú takú chémiu, že vám zo strán až vyletujú iskry.
Čo sa týka postáv, Sarah je v tomto geniálna. Dokáže vytvoriť charaktery, ktoré si zamilujete tak, ako nikdy predtým. Ja skrátka nerozumiem, ako to robí, ale za pár strán, vás donúti všetkých milovať tak veľmi, že keď sa potom rozhodne niekomu ublížiť, tak revete, ako zmyslov zbavení.
Feyre sa zmenila a už mi nepripadala byť taká hlúpa, ako v jednotke, kedy som na ňu nadávala snáď viac než na Anu z Päťdesiatich odtieňov, aj keď sa musím priznať, že v prvých kapitolách by som jej teda jednu fakt strelila za to, ako sa správala, ale postupne istým spôsobom dospievala a na konci som jej už len tlieskala, pretože sa z nej stala silná hrdinka (aj keď Celaena je Celaena a na ňu nemá nik). Tiež sa mi veľmi páčilo, že po tom všetkom, čo zažila nebola len tak v pohode, ale fakt bolo vidno, že trpí, že je smutná, že sa za všetko viní a nebolo to tam len prvé kapitoly, ale až do konca. Pripadalo mi to byť neskutočne reálne.
Rhysand... neviem ani čo povedať, pretože ma bolí srdce len pri spomienke naňho. Viete prečo? Lebo nie je skutočný. Neexistuje. Ale mám pocit, akoby áno, tak dokonalo ho Sarah napísala. Pamätám si, ako som bola v jednotke zamilovaná do Tamlina, ale o Rhysovi som v recenzii napísala, že bol zaujímavejšia postava, než on a mala som teda sakra pravdu. Ani neviem, čo o ňom povedať, pretože to nie je len tak hocijaký hrdina, schováva sa za ním viac, než som si vôbec myslela a to, ako ho Sarah opísala, ako ho dokázala položiť na kolená, ale zároveň vyniesť do neba, za to ju milujem. A aj jeho. Fakt neviem, ako to dokáže, ale stačí jej hoc len jedna scéna na to, aby vás donútila sa zamilovať do fiktívnej postavy tak veľmi, že už ani nehľadáte nikoho skutočného, pretože načo si sťažovať život, keď môžete snívať o knižnom hrdinovi, všakže. Určite používa nejaké čáry! (Inak si ani neviete predstaviť, aké geniálne fanarty sú naňho!)

"So I'm your huntress and thief?"
"Your are my salvation, Feyre."

Chcela by som vám opísať aj zvyšné postavy, tak veľmi chcem  nich rozprávať, ako veľmi milujem Amren, pretože mi pripomínala Celaenu, a Cassiel a Azriel, ktorí sú skrátka zlatíčka a Morrigan... ale nemôžem. Nechcem vám prezradiť nič, pretože do toho musíte ísť v nevedomosti!
Neviem ako mám túto recenziu zakončiť. Neviem, čo viac vám povedať, aby ste si túto sériu prečítali, pretože nemám slov. Sarah ma skrátka o ne pripravila a očividne aj o mozog. Ak ste dvojku ešte nečítali, pretože ste to vzdali pri jednotke, čo ste to preboha za ľudí?! Neviete o aký skvost prichádzate. Skvelá kniha, skvelá séria a DOKONALÁ AUTORKA.

Ďalej čítaj aj

6 komentárov:

  1. Výborná recenze :) První díl série se mi moc líbil, takže na pokračování se hodně těším :) A je vidět, že to bude stát za to :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ďakujem :) som zvedavá, ako sa ti to bude páčiť :)

      Odstrániť
  2. Z tejto knihy a v podstate aj z autorky som tak trochu rozčarovaná. Uvedomujem si aký je ten dej dobre premyslený a napísaný, aké sú tie postavy rôznorodé a zároveň zohrané, ale napriek všetkému sa do deja neviem zažrať tak ako všetci ostatní, aj keď by som veľmi chcela :/ Navyše väčšinou pri čítaní (a to akejkoľvek knihy) neviem stráviť hodiny a tým pádom mi tieto dlhočizné knihy trvajú minimálne 2 týždne a kým sa dostanem ku koncu, začiatok sa mi zdá kilometre ďaleko. Každopádne som však veľmi zvedavá na pokračovanie. Síce taktiež často nechápem, čo sa vlastne deje, ako postavy ovládajú svoje schopnosti atď. ale aj tak sa neviem dočkať toho, ako sa celý príbeh vyvinie a či sa aj tretia kniha bude tak veľmi odlišovať od tých predchádzajúcich, ako sa druhá odlišovala od prvej. Pretože pri TOG mi každá kniha príde úplne iná.

    Tým, že Sarah J. Maas vydáva knihy také dlhé a tak často by som sa ale veľmi netrápila. Neviem síce, ako na tom je ona, ale nedávno som čítala, že Marissa Mayer napísala celú sériu The Lunar Chronicles ešte predtým, než vyšiel prvý diel, lebo sa obávala toho, že tam bude potrebovať niečo zmeniť. Takže možno má Sarah už všetko dávno napísané.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. mne tu akosi ani nevadilo, že to má 600 strán, ale ja s tým mám tiež problém, keď je to nejaký valibuk napr taká Pieseň ľadu a ohňa, ktorú sa mi kvôli tomu ani nechce čítať, al neviem, mňa proste Sarah strašne baví a až teraz si uvedomujem, že hoc kniha mala 600 strán, tak som to prečítala, akoby to malo polovicu z toho :D ale fakt odporúčam túto sériu a dvojka je skvelá!!

      Hej no, ale som pozerala s ňou interview, kde sa jej pýtali, čo jej najdlhšie trvalo a vravela, že okrem 1 TOG (čo už písala od detstva) jej všetko trvá tak pol roka, keďže má samé deadliny :D

      Odstrániť
  3. Ja som síce po dočítaní jednotky nemala až takú potrebu vziať si do ruky dvojku, ale o to radšej som bola, keď som to konečne spravila, lebo úprimne? Vôbec som nečakala takýto vývoj udalostí a po tej jednotke som si fakt nevedela predstaviť, ako to asi môže pokračovať.

    K tomu jej vydávaniu: tiež to nechápem. Ale podľa mňa Sarah spí tak dve hodiny denne a od rána do večera asi píše a okrem toho nič iné nerobí. Inak si to neviem vysvetliť. :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. hej presne! ja po jednotke som tiež proste... nevedela čo čakať. jednotka skončila dosť uzavreto a možno aj preto som sa tak tešila na dvojku :D
      :DDD hej tiež si myslím, asi to začnem robiť ako ona :D

      Odstrániť

Citát


“A reader lives a thousand lives before he dies. The man who never reads lives only one.”
― George R.R. Martin

Populárne príspevky

Ocenenie

Ocenenie