sobota 21. októbra 2017

Cestovateľský denník || Holandsko vs. Slovensko

Tie veci, ktoré vám chcem povedať o tom, aká je táto krajina iná sa už tak nakopili, že už jednoducho musím napísať článok o tom, ako sa Slovensko a Holandsko ani nedajú porovnať.
Keď ste tu, tak jednoducho viete, že ste v inom svete. Možno keby som nemala predmet o Európske únii a Európe, kde stále preberáme len západný blok a to, aký ma amerika vplyv na západnú Európu, tak by som si to tak nevšímala. Doteraz som totiž cestovala stále len niekde na východe - či už to bolo Maďarsko, Poľsko, Chorvátsko alebo Česko. No odrazu som tu a uvedomujem si, ako je všetko iné.

- Ameriku je tu neskutočne vidieť. Nie len v tom, že takmer každý jeden obchod pochádza práve odtiaľ, sú tú samé ich fastfoody, starbucks je na každom rohu, ale ešte aj to, že v televízii sa ani neunúvajú prekladať filmy do svojho jazyka. Nie len filmy, majú americké kanály, takže aj rôzne ine programy a seriály sú len v angličtine a s holandskými titulkami

- Viete, čo je tiež vidieť? To, že majú veľmi vyspelú ekonómiu, a tak aj štátne zariadenia vyzerajú ako z nejakého futuristického filmu. Boli sme v štátnej nemocnici a s kamarátkou sme len vyvaľovali oči, že čo to je a odkiaľ na to berú peniaze a prečo my na to nemáme peniaze. Prečo u nás nemocnice vyzerajú, akoby ich naposledy opravovali počas socializmu a odvtedy nikomu nenapadlo zmodernizovať ich? Normálne sa otvárali dvere samy, pre čakajúcich podávali kávu či čaj, všade boli automaty na vodu a voňalo to tam, nie ako v tých našich, kde si musíte nosiť osviežovač vzduchu alebo si na nos zavesiť voňavý stromček do auta, aby ste prežili ten puch.

- aj tá škola nejak vyzerá. Všade majú moderné zariadenia, v každej jednej triede majú premietač a tabule na fixky, všetko sa ovláda elektronicky, a keď idete na záchod, tak tam dokonca máte toaletný(!!), čo na Slovensku niekto zrejme považuje za hriech kupovať toaletný papier a dávať ho na záchody. Mysleli dokonca aj na to, že študenti fajčia, a tak sú všade také otvory v zemi, kde môžu vyhodiť špaky.

- úplne všade majú niečo bio či niečo pre životné prostredie. Na každom kroku sú tu nabíjačky na elektronické autá, ktoré tu má snáď každý tretí človek. Všade sú tu samé farmy, parky a kopu zelene.

- a všetci jazdia na bicykloch. Určite v tom zohráva rolu životné prostredie, no som si istá, že aj to, že jazda autobusom stojí tak milión eúr v porovnaní so Slovenskom. V Košiciach dám za polhodinový lístok tridsať centov, zatiaľ čo tu dám za jednu jazdu hoc aj tri eura.
- každý hovoril, že Holanďania sú veľmi priamočiari, ale to sme zatiaľ nezistili. Akosi sa nevieme s nijakým Holanďanom skamarátiť, lebo niekedy mám pocit, že oni ani nechcú byť kamaráti s cudzincami.

- Holanďania sú neskutočne vysokí a sú zrejme z ocele, pretože keď vonku mrzne a my sa chúlime v zimných bundách, oni si jazdia na bicykloch v tričkách, šortkách a žabkách. A ak je vonku najväčšia prietrž a hrozí, že vznikne hurikán, oni aj tak pôjdu na bicykloch, niektorí si popri bicyklovaní budú dokonca držať dáždnik, akoby to bola len taká malá prehánočka.

- vedeli ste, že Holandsko je jedna z krajín s najmenšou kriminalitou? Ľudia tu sa zrejme skôr zameriavajú na životné prostredie ako vraždenie. Museli dokonca pozatvárať väznice a tá, čo je v Utrechte, teraz je z nej reštaurácia.

- úplne všetci vedia anglicky. Zatiaľ sa nám stalo len raz, že niekto nevedel dobre po anglicky (preto mi to bolo strašné vtipné, keď som čítala knihu Just one day kde Gayle Forman opisuje, ako sa hrdinka nevedela s niekým dohovoriť. Vôbec to tak nie je. Ešte aj dospelí či aj starí ľudia rozumejú. Ak by ste boli cudzinec na Slovensku, málokto by sa s vami pozhováral.
Utrechtská univerzita je najväčšia v Holandsku a jedna z najlepších v Európe, takže je na jednoznačne inej úrovni, než tie naše na Slovensku. A naozaj je obrovská. Jej časť je v centre mesta v paláci Napoleonovho brata, ďalšia je na jeho konci, kde majú kampus ako z amerických filmov a zvyšok je v modernej časti na kraji mesta, kde sú samé moderné budovy a zvyšné internáty.
Jednoducho sa ani nedá porovnávať to, čo je tu a čo máme doma. Nie len to, ako tá univerzita vyzerá, ale aj to, čo všetko obsahuje a čo všetko sa môžete učiť. Máte toho od výmyslu sveta.

- semestre sú rozdelené do ďalších dvoch blokov, takže máte prvé dva mesiace nejaké predmety a potom ďalšie dva iné a tak ďalej. Na jednu stranu je to dobré, lebo si môžete vybrať kopu predmetov na semester a nezaberú vám toľko času, keďže polovicu budete mať v jednom bloku a druhú v druhom. Pre zahraničných študentov je to podľa mňa trochu nevýhoda, pretože sa konečne začnete rozprávať s ostatnými študentami práve keď sa blok končí a potom máte opäť iných spolužiakov.

- úplne iný systém učenia. Áno, záleží od toho, čo máte za predmet a kto vás učí, ale tu od vás hlavne žiadajú, aby ste diskutovali. A nehovorím to len tak, že jeden dvaja ľudia sa ozvú, ale fakt diskutujete. Hádate sa, prekrikujete sa, každý má iný názor a profesor sa vám ho nesnaží vyvrátiť. Aspoň na tom predmete o EÚ sme mohli voľne diskutovať (čo my dve sme samozrejme nerobili, lebo o politike vieme také veľké nič, tak sme sledovali tých chlapcov, ktorí by už rovno mohli byť v europarlamente). Raz nám dokonca pripravil profesor modelovú situáciu, keď nás rozdelil na tri skupiny, jedna bola Nemecko, druhá Sovietske Rusko a tretia Spojenci tesne na konci druhej svetovej vojny a mali sme vymyslieť plán do budúcna. Bola to fakt sranda, ako každý na seba útočil. A keď som sa konečne ozvala, všetci chlapci sa usmievali a určite si v hlave hovorili: "Ono to rozpráva!", zatiaľ čo ja som si po skončení hovorila: "Ďakujem všetkým, ktorí ma podporovali. Rodičom, učiteľom, priateľom..."

- žiadne testy, ale eseje. Na jednom predmete síce máme testy, ale je to lingvistika a tam sa to inak nedá. No inak od vás očakávajú, že budete písať eseje, robiť prezentácie a majú aj čosi ako "24hour exam", čo je vlastne test na celý deň. Dostanete nejakú otázku/otázky a máte celý deň na to, aby ste to z pohodlia domova spísali a poslali škole. A podľa mňa je to dosť zaujímavé, lebo za tie dva mesiace viem z toho predmetu o EÚ viac, ako za celý semester na jednom predmete na Slovensku. Okrem toho, tým, že sme si toho museli veľa preštudovať na tie eseje si aj pamätám, čo som sa naučila, narozdiel od testov na Slovensku, na ktoré sa len rýchlo nabiflím a ani neviem, čo sa to vlastne učím.

- väčšinou dávajú kopu čítania. Fakt kopu. Niektorí očakávajú, že prečítate jednu knihu za pár dní. Keď niečo také od nás chcela profesorka doma, ktorá prišla z Ameriky, tak sme ju nenávideli, no ako vidím, mimo slovenska je dosť bežné, že študenti si sami študujú materiály a robia z nich poznámky. Na hodinách potom dané veci diskutujú a počas prednášok skutočne aj počúvajú, pretože každý jeden profesor dáva svoje prezentácie na internet. U nás doma to prebieha asi takto - profesor si pripraví stohodinovú prezentáciu, ktorú preklikáva tak rýchlo, že nemáte šancu si všetko odpísať, a keď zažiadate, aby ju niekam poslal, tak vás pošle niekam hlboko, pretože to z nejakého hlúpeho dôvodu nemôže nikam poslať.

- majú blackboard! Čo je vlastne taká stránka, na ktorej je úplne všetko. Máte tam svoje hodnotenia, posielate cez to úlohy, môžete komunikovať so svojimi spolužiakmi, ale aj profesormi, profesori vám tam pridávajú materiály atď atď. U nás máme zvlášť stránku na známky, zvlášť na nejaké novinky a správy od profesorov a zvlášť na materiály. A ak chceme profesorom napísať tak máme účet na hlúpom outlooku, zatiaľ čo v Holandsku sú dostatočne inteligentní a používajú gmail.

- predmety sú všetky za 7,5 kreditu. Toto môže byť väčšine jedno, lebo viem, že na iných školách máte bežne 5kreditov, no u nás sme raz dokonca mali povinný predmet za jeden kredit, takže musíte chápať, prečo som taká nahnevaná. Za celý rok máme možno tak dva predmety za 4 kredity, všetko ostatné je nižšie, no tak či tak musíme nazbierať 60 kreditov na rok, čo je prakticky nemožné. Musíme si dávať tak milión predmetov, ktoré nás nie len že nezaujímajú, ale ani nemajú nič spoločné s našim odborom, len aby sme nazbierali tie kredity. Tu si študenti vyberajú fakt to, čo ich zaujíma. Na začiatku toho predmetu s EÚ sa nás pýtal profesor, že čo nás na tom zaujíma, prečo sme si to vybrali a všetci o tom rozprávali, ako o ich vysnenom predmete. Skrátka si fakt vyberajú niečo, o čom chcú vedieť viac a sedí im to do odboru. Preto potom vedú zapálené debaty s profesormi a posielajú si emaily o zaujímavých článkoch (nesrandujem, jeden náš spolužiak poslal profesorovi zaujímavý článok a profesor ho vytlačil a rozoberali sme ho na seminári)

- vzťah profesora a študenta je úplne iný. Zatiaľ čo u nás musíte mať nenormálny rešpekt, lebo vás inak zjedia, tu sú skoro ako kamaráti. Profesori bežne pozývajú študentov na nejaké diskusie mimo školy, organizujú posedenia či chcú, aby ich študenti volali menom a nie priezviskom, alebo sa vykašľali na tituly. U nás, keď oslovím nejakú profesorku zlým titulom, tak som si práve vykopala vlastný hrob.

5 komentárov:

  1. To ako funguje ich školstvo je hádam sen. U nás, kým sa k niečomu takému dopracujeme, tak skôr tento štát zanikne XD

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Podľa mňa sa my k tomu ani neprepracujeme :D a keď áno, tak to už budeme cestovať v čase, cesty na Mars budú úplne bežné a budú nás obsluhovať roboty :D

      Odstrániť
  2. Och, vyzerá to ako vysnená škola. Keby som navštevovala nejakú takú, možno by som výšky nemala plné zuby a nezdrhla by som po bakalárovi preč. :D Nechcem kydať na naše krásne Slovensko, ale mám dojem, že keď človek vyrazí do sveta, postupne zistí, ako je toto diera a že zaostávame v oveľa viac veciach, ako sme si mysleli, kým sme tu boli.
    No v každom prípade, je neskutočne super, že máš takú šancu v zahraničí a závidím! :D
    Inak k tomu obliekaniu. Podobne to bolo aj v Dubline. Vonku pršalo, fúkalo, osem stupňov a ja som skoro zamrzla vo vetrovka a v kapucni, zatiaľ čo miestne decká, chodili v krátkych rukávoch a jedna baba mala na sebe biele minišaty a neskutočne vysoké topánky, ako keby práve prišla z diskotéky. A nemala ani silonky.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ja som sa spočiatku bála, že to bude mega ťažké, ale tu sa tí profesori neberú tak vážne ako doma, že musia ti dať najhoršie hodnotenie, lebo sú nejaká ta autorita. Tu ti dajú aj možnosť zopakovať si test či hodnotia tak miernejšie :D
      Inak si myslím, že keby som fakt išla na univerzitu niekde na východe, tak nepociťujem tu zmenu tak, ako keď som na západe :D ani nie zmenu ale to, aké je Slovensko zaostalé :D
      Hej veď oni asi necítia chlad alebo čo. My sa tu vždy húľame do šálov a čiapky nosíme už od septembra, a všetci sa nám smejú, že chodíme, akoby už bola zima :DDD

      Odstrániť
    2. Tak vidíš. Ja som ani nemusela odísť zo Slovenska, aby som vedela, že táto krajina je zaostalá. :D :D :D Ale preto som odišla po bakalárovi zo školy. Neviem, akosi to pre mňa úplne stratilo zmysel. Učili sme sa kopu kravín, čo ma nebavili, a to podstatné sme vôbec neriešili (napríklad také opravovanie textov, čo je úlohou editora). Ale očividne také sa na editorstve neučí. Ak to chce niekto po škole robiť, mal by si domyslieť ako. :D

      Odstrániť

Citát


“A reader lives a thousand lives before he dies. The man who never reads lives only one.”
― George R.R. Martin

Ocenenie

Ocenenie

Populárne príspevky