štvrtok 22. februára 2018

Issue 24: Ženy, rovnosť, sexuálne obťažovanie a knižné postavy

Záver roku 2017 sa niesol v znamení rovnosti žien s mužmi a hlavne sexuálneho obťažovania, keďže bolo začaté hnutie Me Too (z čoho nakoniec vzniklo hnutie Time´s Up). Ak neviete o čom to je, v podstate svet vyzýval ženy, aby prehovorili o sexuálnom obťažovaní či znásilnení, ktoré sa im stalo a to bez toho, že by sa báli odsudzovania. Začalo sa to celé odhalením škandálu Harveyho Weinsteina, filmového producenta, ktorého obvinilo niekoľko žien z obťažovania a dokonca aj znásilnenia. Pokračovalo to Kevinom Spaceym, ktorý obťažoval dokonca deti a hlavne chlapcov, snažil sa to síce zachrániť tým, že priznal, že je gay, no nakoniec bol nie len že vyhodený zo seriálu House of Cards, ale ho aj vymazali z filmu All the Money in the World. Medzi obvinenými sa nachádzajú aj známe mená ako Dustin Hoffman, Steven Seagal, James Franco, Michael Douglas, Sylvester Stallone, Ben Affleck, Geoffrey Rush či Woody Allen.

Už veľa ľudí o tom diskutovalo, no ja sa to pokúsim prepojiť aj s knihami.

Mám pocit, že Me Too urobilo hlavne dve veci. Na jednej strane to posilnilo ženy, ktoré sa viac odhodlali bojovať za svoje práva, keďže sa to v Hollywoode dostalo do štádia, kedy sa o tom tak diskutuje, že som ešte takú podporu pre ženy nevideli. Na druhej strane to však vyvolalo vlnu kritiky, keďže mnohí ľudia neveria ženám, ktoré prehovorili, niektorým už tie priznania idú na nervy a myslia si, že im ide len o pozornosť. Priznám sa, že ja zastávam trochu z oboch.

Síce som veľmi smutná, pretože Kevin Spacey je jeden geniálny herec, no nemôžem ho podporovať po tom, čo sa o ňom toľko prezradilo. Vystúpilo voči ním toľko ľudí, že ani nie je možné spochybniť pravdivosť. No tiež som videla také prípady, ktoré mi prišli byť volaním o pozornosť, aj keď je pravda, že nikdy nemôžem vedieť, čo je pravda. Napríklad taký Ed Westwick bol obvinený, že znásilnil mladú neznámu herečku, ktorej príbeh znel tak neuveriteľne, že skrátka ma to donútilo zamyslieť sa nad tým, koľko z tých priznaní je vlastne skutočných, pretože tento prípad znel ako snaha herečky zviditeľniť sa.
Presne toto sme riešili raz na hodine ešte v Holandsku, na čo jedna premotivovaná dievčina vyhlásila, že ženy by o takom niečom neklamali, pretože sa na ne potom pozerá inak. Ľudia im neveria, myslia si, že klamú, sú zhnusení, boja sa k ním ozvať a podobne. To je všetko pravda, no na druhú stranu, existencia hnutia Me Too umožnilo každej žene povedať svoj príbeh a nikto ho poriadne nespochybnil, takmer nikto sa na tie ženy nepozeral z negatívneho hľadiska, každý ich povzbudzoval.
Musím tiež povedať, že keď som hľadala nejaké známe mená, ktoré boli obvinené, mnoho z mužov bolo v zozname len za také veci, že žene povedali niečo ako "máš pekný zadok". A hovorím "len". pretože, keď to porovnáme s takým Weinsteinom, ktorý skutočne niekoho znásilnil, tak mám pocit, že niektoré ženy to už vážne preháňajú, akoby chceli za každú cenu podporiť ostatné ženy. Ja viem, že pre niektorých aj takáto veta môže pôsobiť ako obťažovanie, ale treba premýšľať nad tým, že ak daného muža obviníme zo sexuálneho obťažovania len pri nejakej banálnej vete, ľudia ho automaticky zaradia k násilníkom a vždy, keď ho uvidia, tak si spomenú na to, že niekoho znásilnil, aj keď tomu tak nebolo.

Sexuálne obťažovanie a znásilnenie nie je nič, čo by sme mali brať na ľahkú váhu a práve preto mám často problémy s tým, keď do kníh zakomponujú pokus o znásilnenie, no nijak inak sa tomu nevenujú a slúži im to len ako nejaký dramatický prvok. Skrátka si myslím, ak čosi také autor využije, má sa tomu venovať naplno, ako napríklad knihy Mŕtve dievča neklame či aj Cracked Up to Be a kopa ďalších.

Nejaké fakty o znásilneniach, keďže som o tom písala esej a ešte stále to mám v hlave. Je niekoľko druhov znásilnení. Ide napr. o "acquaintance rape" či "date rape", čo je znásilnenie spáchané nejakým známym, "partner rape" či "marital rape", čo je znásilnenie spáchané priateľom alebo manželom, alebo existuje aj znásilnenie úplne cudzím človekom. Čo myslíte, ktoré je najčastejšie? 
Je to práve to prvé. Viete si predstaviť, že možno ste už stretli niekoho, kto na to aspoň pomyslel? Alebo, že ženy, ktorým sa to stalo, toho dotyčného poznali?
Dokonca som videla štúdiu Európskej únie, kde sa pýtali ľudí či si myslia, že by muži mali byť stíhaní a poslaní do väzenia ak:
1. žena mala oblečené niečo odhaľujúce
2. žena bola opitá
3. žena šla dobrovoľne s mužom domov a tam ju znásilnil.
Ani si neviete predstaviť, koľko ľudí povedalo, že by nemali byť vôbec zavretí. Dokonca som sa spýtala spolužiaka, ktorý súhlasil, že by stíhaní mali byť v prvom a tretom prípade, no nie pri druhom, čo ma nahnevalo ešte viac. Čo dáva mužovi právo znásilniť opitú ženu? To, že sa opije ešte neznamená, že má na čele napísané "ZNÁSILNI MA". 

Čítala som aj esej od známej autorky a žurnalistky Mary Gaitskill, ktorá priznala, že keď bola mladšia, znásilnil ju starší čierny chlapík, no nevedela to skutočne nazvať znásilnením, pretože mu nepovedala "nie" a ani sa nebránila. Bála sa totiž, že ak by niečo urobila, bol by agresívny a ublížil by jej. Až keď ju znásilnil ďalší muž o niekoľko rokov neskôr, tak si uvedomila skutočnú podstatu znásilnenia, no to nič nemení na fakte, že v prvom prípade bola taktiež znásilnená.

Otázkou však ostáva, je to naozaj znásilnenie, ak žena nepovie nie a ani nebojuje? Aké riešenie na to podľa vás je? Ľudia vravia, že by sa muži mali stále na začiatku spýtať či s tým žena súhlasí, no viete si predstaviť, že ste rozpálení, vášniví, ledva môžete dýchať, už idete na to a chlap sa zastaví, aby sa vás spýtal či môže? Je to podľa mňa dosť neprirodzené a nereálne skutočne sa na to pred aktom pýtať. Hlavne ak zoberieme do úvahy to, že aj v manželstve existujú znásilnenia, takže ak raz žena súhlasí so sexom, no ďalších desaťkrát si to nepovedia a na ten jedenásty ju znásilní, pomohla tá otázka? Alebo aj keby prvýkrát povedala áno a na druhýkrát by povedala nie, no muž by si povedal, že sú predsa manželia a minule povedala áno, tak prečo by to malo byť teraz inak. Nedávno som čítala knihu (ak sa nemýlim bolo to Pucked od Heleny Hunting), kde ten priateľ hlavnej postavy bol taký dokonalý, že úplne pred všetkým sa pýtal či môže. Úplne pred všetkým. Po čase to bolo naozaj otravné a neskutočne neprirodzené.

Vrátim sa späť k mojim otázkam a zameriam sa na prvú a skôr na seriál, než knihu, a teda k Mŕtvemu dievčaťu, ktoré neklame. Pretože seriál skôr rozoberá presne túto moju otázku. Je to znásilnenie ak žena nepovedala nie a ani nebojovala? Čo myslíte vy? Podľa mňa ide stále o znásilnenie, aj keď fakt nemám žiadne riešenie, ako sa tomu vyvarovať. Síce by som aj súhlasila s tým, aby sa muž pred tým pýtal ženy či môže, no zároveň, čo ak by sa žena bála a práve preto by povedala áno? Je to potom chyba ženy že ju znásilnili? Ja som od jedného chlapca dostala odpoveď, že to nie je znásilnenie, ak sa žena nebránila, lebo veď nič neurobila, ako mal on predsa vedieť, že ju znásilnil. A keď som hľadala rôzne štúdie a odborníkov, ktorí sa tomu venovali, našla som chlapa, ktorý odsudzoval označovanie takýchto prípadov za znásilnenie, pretože kedysi sa to považovalo za zvádzanie a nie za vyhrážanie či nejaké nútenie ženy do sexu.

A v tých jeho názoroch som presne videla, ako odsudzuje feministky a to ma dovádza k nerovnosti, ktorú vidieť úplne všade. Len nedávno na Islande prijali zákon, že nerovné výplaty medzi ženami a mužmi budú ilegálne. No stále sa to deje, aj keď ja sa k tomu veľmi vyjadrovať nemôžem, keďže ešte nepracujem, no nerovnosť vidieť všade. Politika, právo, či aj školstvo, kde väčšina najvyššie postavených je práve mužov.
Ak mám byť úprimná, niekedy mi vadí, ako vo vyspelých krajinách, hlavne tých "západných", ženy bojujú za rovnosť a neviem čo všetko, pri čom už viac vyrovnané ani nemôžu byť. Nič sa nestalo zo dňa na deň, ak niečo bolo povolené len nedávno, neočakávajte, že teraz odrazu to budú všetky ženy hneď robiť lebo môžu. Napríklad, nehovorím, že nie sú dobré režisérky, ale ja osobne nepoznám žiadnu takú skvelú, ktorú by som porovnala napríklad s Chrisopherom Nolanom či Guillermom Del Torom. Tak teraz, keď sa na Zlatých glóbusoch búrili, že nebola žiadna režisérka nominovaná, znamená to, že okamžite mesiac či dva na to musí byť nejaká nominovaná na Oscara? Nechápte ma zle, ja fakt podporujem ženy aj všetko, veď jednou som, ale skrátka nemôžeme očakávať, že teraz všade budeme, ak skrátka v niečom nie sme práve v tomto momente také dobré. Podotýkam, že odrazu je na Oscara nominovaná Greta Gerwig, ktorej Lady Bird film je ešte len druhý, ktorý režírovala, a počula som už mnoho názorov, že hoc je film dobrý, režírovanie bolo len v pohode, nič výnimočné. 

Ale viete, čo je najvtipnejšie? Ako všetky bojujeme za rovnosť a to, aby sme mali moc nad mužmi aj my niekedy, aby sme neboli ovládané a blablabla, a potom polovica z nás číta knihy, v ktorých sú ženy vyobrazené ako naivné husi, ktorým chlap povie jednú vec a ony to hneď urobia. Ako ja viem, že to záleží na tom, čo človek číta, lebo nie je to v každej knihe, aj keď si myslím, že vo väčšine romantických určite. Len včera som čítala nejakú romantiku, kde bola žena neviem aká sarkastická a samostatná a drzá a neviem čo všetko, ale keď prišiel chlap a povedal jej, že "ja byť muž, ja ťa vziať autom domov, lebo muž chrániť, muž silný", tak ona okamžite pricupkala. Dokázala by som uviesť toľko príkladov... Pri posledných piatich knihách som si totiž všímala, ako sa hlavná postava bráni, že nechce niečo urobiť, napríklad ju volal chlapík, aby sa šla pozrieť, ako boxuje, a ona odmietala, zaryto tvrdila jemu, že ju to vôbec nezaujíma, a sebe v hlave, že už nikdy nechce vidieť box, na čo mala sakra dobrý dôvod(!), a potom tam proste išla. Prečo si nikdy tie hrdinky nemôžu stáť za svojim? Alebo keď si povedia, že nebudú s ním komunikovať, kým sa neospravedlní, ale už na druhý deň mu dobre že samé nevolajú. 

No ale odbočila som od témy moci. Koľko kníh ste čítali, kde by žena niečo navrhla a muž by povedal, že áno, urobme to, lebo je to inteligentné, a nie že urobme to, lebo si zlatá a naivná, tak ti len chcem urobiť po vôli? Alebo, že by v posteli raz bola žena rovnako skúsená ako chlap. Alebo knihy kde by sa stále nespomínalo to, že chlap je neviem aký sukničkár a každá žena mu padá k nohám, zatiaľ čo hlavná hrdinka mala sex tak dávno, že už medzi nohami musí omietať pavučiny. Rada by som si prečítala aj takú knihu, kde by napríklad hrdinka nebola tá jediná, ktorá tomu chlapovi odoláva, čo je typické klišé, že všetky mu padajú k nohám, no ona je príliš nad vecou, akoby si autorky mysleli, že to ukazujú ich silu a samostatnosť. Vôbec nie. Ukazujú mi len nereálnu situáciu, pretože kedy by sa stalo, že okolo vás prejde taký Tom Hardy, všetky ženy mu bozkávajú nohy a vy sa tvárite zhnusene? Jedine, keby ste už za manžela mali Rhysanda, všakže? Celkovo, v drvivej väčšine kníh sú stále hrdinky zachraňované mužmi, chránené mužmi, odstrkované mužmi, ovládané mužmi atď atď. A nechcem vyznieť ako práve nejaká premotivovaná feministka, že každá hlavná postava musí byť silná a nepotrebuje chlapa, aby jej v niečom pomohol, ja viem, že každá z nás aspoň raz túži, aby ju nejaký Fábio (v našom prípade Kaz, Rhys, Dimitri a kopa ďalších) vzal do náručia a zachránil pred útočiacim pavúkom, no zároveň by som rada videla skutočné ženské postavy, na ktoré by som bola hrdá za to, ako si vedia poradiť bez muža a nepotrebujú k životu len jeho nekonečnú lásku. 

A pomaly, ale isto sa dostávam k záveru, kde chcem spomenúť aj to, že autorky by si mali byť vedomé toho, čo znamenajú ich slová. Pretože keď raz niečo dáte na papier a posuniete to širokej verejnosti, musíte očakávať, že vaše slová niekoho nejako ovplyvnia. Nechcem teraz hovoriť, že všetko by malo byť poučné a niečo by sme si z toho mali odniesť, ale tiež by nemala kniha ukazovať, že niečo úplne nesprávne je v pohode. Napríklad taká kniha The Silver Swan od Amo Jones. Autorka síce upozorňuje, aká je to zvrátená kniha, no po prečítaní by som asi mala autorke ukázať, ako sa to robí. Totiž ona za zvrátené považuje to, že keď sa vám niekto vyhráža, cez smsky, telefonátmi, násilím a podobne, keď vás škrtí, takmer zbije, klame vám, ohrozuje váš život a psychiku, tak je to úplne v poriadku, lebo nakoniec vás predsa len miluje a vy ste tá najšťastnejšia žena na svete, pretože kedy si nájdete takého dokonalého partnera, vďaka ktorému sa ani nemusíte maľovať, lebo aj bež tieňov budete mať krásne fialové oči. Čo mi vadí, je práve to, že hrdinka je z daného chlapa celá hotová a zamilovaná a neviem čo (možno trochu preháňam) a predpokladám, že sa to skončí jedným veľkým šťastným koncom, že budú žiť šťastne až do smrti. Ak chcela niečo zvrátené, mala práve vykresliť to, aký mal chlap vplyv na ženu, ako aj napriek všetkému po ňom túžila, ale na konci si uvedomí, že to je zlé. Alebo, keby autorka sama naznačila, že tento vzťah skutočne nie je v poriadku a v knihe by bola táto myšlienka prítomná úplne všade, aby ženy vedeli, že to fakt nie je chlap ani vzťah, po ktorom by sme mali túžiť. Nič také tam nie je, len hrdinka bez štipky sebaúcty.
Ďalším príkladom je aj November 9 od Colleen Hoover. K tomu sa nejdem veľmi vyjadrovať, pretože som to nečítala, no pozrela a prečítala som si veľa recenzií, kde v tej knihe ľudia našli také veci, pri ktorých sa mi zastavuje rozum. Bola tam scéna, v ktorej hrdinka vyslovene hovorí "nie", keď ju hrdina bozkáva a vyzlieka a neviem či nakoniec majú sex alebo nie, zdá sa mi že áno, aj napriek tomu, že to hrdinka zjavne nechcela. Lenže chlapík je predsa dokonalý a nádherný a šarmantný a všetko, po čom túžime, tak je to niečo krásne a hrdinka vlastne nevie, čo chce, všakže? Neviem ako vy, ale ja práve niečo také nazývam "znásilnenie". Vraj sa Colleen ospravedlnila a rozhodla sa scénu vymazať, čo je ako skvelé, že si chybu vôbec priznala, no v prvom rade tam vôbec ani nemala byť. 
A posledný príklad uvediem novelku The Layover od Whitney G., v ktorej autorka robí presne to isté, čo v predchádzajúcom príklade. Hrdinka dookola hovorí "nie", no muž pokračuje. Tu síce nešlo priamo o sex, no stále bolo hrozné to, ako autorka ukázala presne ten stereotyp, ktorý si muži myslia o ženách. Keď my hovoríme "nie", myslíme tým vlastne "áno". Presne preto muži nepočúvajú, keď im žena povie "nie". Presne preto, dochádza k znásilneniam. Muži to skrátka ignorujú. V tejto novele bolo práve toto ukázané, ako mu hrdinka hovorí, aby stiahol ruku z jej nohy a on jej na to odpovedal, že vie, že ona to chce. A ona si v hlave síce hovorila, že aký je on sexy, ale hovorila nie. Prosím pekne, autorky, nepíšte to. Keď povieš "nie", znamená to nie. Keď nepovieš nič, je to nič. A keď povieš "áno", tak je to áno.

Na konci chcem len uviesť, že toto sú len moje názory, tak ich prosím rešpektuje a neútočte, ak sa vám niečo nepáči. A tiež chcem povedať, že fakt podporujem ženy vo všetkom a to, že niekedy mi niečo vadí neznamená, že teraz chcem, aby sme nemali žiadne práva a muži vládli svetu alebo čo. Týmto článkom taktiež  nechcem uraziť žiadneho chlapa, nehovorím, že sú všetci zlí, majetnícki a násilnícki. A nakoniec ešte poviem, že o znásilneniach by sa toho dalo teda riadne povedať, mohli by sme sa venovať napríklad tomu, ako športovci nie sú odsúdení, ako je na univerzitách (hlavne v USA) so znásilneniami veľký problém atď, no potom by tento článok nebol článok, ale kniha.

Odporúčané média:
On Not Being a Victim - Mary Gaitskill
Mŕtve dievča neklame (aj seriál /2017)- Jay Asher
Hovor! (aj film /2004)- Laurie Hals Anderson
The Handsmaid Tale (aj seriál /2017) - Margaret Atwood
Desert Flower (aj film /2009) - Waris Dirie, Cathleen Miller
The Hunting Ground (2015)
Audrie & Daisy (2016)
Špina (2017)
Aký je váš názor na Me Too? Ak by sa vám niečo také stálo, boli by ste napadnuté, zažili by ste domáce násilie, znásilnili by vás, povedali by ste to niekomu? Boli by ste toho schopné? Cítite sa vďaka Me Too, že by ste boli otvorenejšie a silnejšie? Ako by ste odpovedali pri spomínanej ankete o odsúdení mužov? Čítali ste knihy, ktoré by mali podobné problémy ako tie, ktoré som spomenula? Niektorí odborníci hovoria, že označovanie znásilnenia, pri ktorom nedôjde k násiliu uráža ženy, ktoré boli zároveň zmlátené a (takmer) prišli o život. Čo si myslíte vy?


9 komentárov:

  1. Tak táto téma musela ísť veľmi pomimo mňa, pretože som jednak nepočula ako o projekte Me too/ Time's up, tak ani o spomínaných 'osobnostiach', na ktorých bola všetka špina vysypaná. Ach jaj, že ma také niečo ešte vôbec prekvapuje, či vytáča. Rozmýšľam, ako sa k tomu všetkému vyjadriť tak, aby si tu nemusela čítať ďalšiu essay.:D Ono, v podstate si v článku napísala všetko, čo by som k tomu povedala aj ja sama a tak mi neostáva nič iné ako súhlasiť. Napríklad čo sa spomínaných 3 bodov týka, jednoznačne ani jeden z nich nie je poľahčujúcou okolnosťou, ktorá by chlapovi mala ubrať z viny. Taktiež ak sa žena nebráni alebo nepovie nie....a ten chlap je slepý? Očividne svoj nesúhlas vyjadruje tým, že absolútne nijako nereaguje, či nie? Ak by sa jej to páčilo a chcela by pokračovať, tak by tam aspoň nejaký náznak či emócia bola....a možno si to len ja príliš idealizujem, čo ja viem. Neviem pri tejto téme uvažovať príliš triezvo, keď sa naštartujem alebo si spomeniem na niektoré z výpovedí obetí znásilnenia. Tých chlapov by som potom kastrovala jedného za druhým....ale to už asi trošku hrotím (a čo si budeme klamať, nehrotím, zaslúžia si a súhlas na to nepotrebujeme rovnako ako oni).
    Čo sa kníh týka, tu budem naozaj stručná, pretože už len z dôvodov, ktoré si spomenula vyššie (tie, ktoré ťa na knihách iritujú), sa im oblúkom vyhýbam. Romantika ma vo všeobecnosti neláka a keď sa v nej navyše vyskytujú prvky ako naivná/hlúpa ženská bez vlastného názoru.....ohohoo tak to nie.:D A preto keď už sa aj do niečoho podobného chcem pustiť, najprv si 100x overím, že sa jedná o ozajstnú kvalitu ako tomu bolo pri Jamesovi Dashnerovi a až potom sa do knihy pustím.:)
    (Dúfam, že tento komentár dáva zmysel a že som sa vyjadrila k všetkému čo som chcela, pretože ho píšem v rýchlosti - o 2 minúty sa mi spustí aktualizácia a reštartne mi NTB, musím to stihnúť, mobily sú v tomto pre mňa príliš komplikované a zdĺhavé.:D :D)
    Ešte raz skvelý článok!:) Som rada, že si s niečim takým prišla a zároveň tým inšpirovala aj mňa.:)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Nedávno som videla taký status, že "keď sa ľudia ospravedlňujú za dlhý komentár, uvedomujú si, že čítam 500 stranové knihy?" a presne som si teraz n to spomenula :D:D v pohode aj viac si mohla napísať, ja si rada počítam :D
      Fakt sa čudujem, že ťa to obišlo, lebo ja mám pocit, že to je úplne všade. Všetko, čo pozerám a čítam sa týka práve Time´s Up či Me Too :D
      Je to hrozné, ale fakt som sa zasmiala pri tom "súhlas na to nepotrebujeme rovnako ako oni" :D Ale pravda, keď žena nič nepovie, tak už je asi jasným dôkazom, že to nechce, keď sa nehýbe a vôbec nijak nereaguje. To už musia byť tí muži fakt zaostalí (alebo zvrhlí), keď si to neuvedomia.
      Inak nedávno vyšlo najavo, že aj James Dashner niekoho obťažoval, respektíve ho niekto obvinil tiež prostredníctvom Me Too.
      (pobavila som sa na tom komentári, že sa ti spustí aktualizácia :DD)
      A Ďakujem :))

      Odstrániť
  2. Ja len kvôli tomu, že som sa stretla už aj s prípadom, kedy sa človeku na úplne minimum nedostalo žiadnej odozvy.:D Neviem si teda autora predstaviť pri čitaní niečoho takého.:D
    Úprimne, aj ja sama sa divím.:D Minulý rok bol totižto práve o všelijakých takých movementoch a 2018 tiež nezaostáva.
    No ale ozaj už žiadny iný postoj ani nemožno zaujať.:D Ak tak veľmi chcú, kľudne môžeme začať hrať rovnakú hru, uvidíme kto vydrží dlhšie.:D Tupci, sú to jednoducho tupci a to som ich ešte pekne nazvala. Ozaj pri takých ľuďoch pochybujem o tom, či v tej hlave niečo majú vôbec...najskôr nie. A o Dashnerovi som sa dozvedela práve včera od niektorej z booktuberiek. Smutné. Fakt už neviem, čo na to povedať...
    Som rada, že som ťa pobavila.:DD NTB sa mi aktualizuje, takže toto už usilovne ťukám do mobilu a modlím sa, aby tých chýb nebolo priveľa.:D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ja mam rada také dlhé komentáre, lebo sa mám k čomu vyjadriť potom :D
      Hej no, tupci je také slušné pomenovanie ešte :D
      A tiež som sa to dozvedela pri nejakej booktuberke... a som aj zabudla akej. aaa! Katytastic, lebo sa rozhodla ho unhaulnuť :D ale som si ešte nepozrela nič viac o ňom, že z čoho presne ho obvinili. A vraj aj Jaya Ashera.
      Ani by som si tie chyby nevšimla tbh, lebo sama píšem ako dement niekedy :D

      Odstrániť
  3. No tak konečne som našla niekoho, kto sa o túto tému zaujíma.

    Napriek tomu, že typické romantické knihy s naivnou hrdinkou, dámou v núdzi, zraniteľnou laňou neznášam a celkovo som sa vždy považovala za emancipovanú, bližšie k feminizmu som pričuchla až nedávno. Viním za to môj mladý vek, ale to teraz ide bokom.

    Začnime s knihami, ktoré toto rozoberajú. Asking for it od Louise O'Neill vyslovene hovorí o následkoch znásilnenia v malom meste. Only Ever Yours je tiež zaujímavá kniha, ktorá vzbudí feministické vášne, najmä kvôli postaveniu žien. The Handmaid's Tale sa mi nepáčilo, bolo to nudné a nerealistické, aj keď niektoré myšlienky samozrejme boli veľmi reálne. O všetkých som písala aj recenzie, ktoré nájdeš u nás na stránke, keby si chcela. A tiež som písala taký mierne naštvaný príspevok na tému postavenie žien v rozprávkach: https://jednoduchoknihy.wordpress.com/2018/01/15/mizogynisticke-rozpravky/

    A teraz poďme mimo kníh. Minule som opisovala práve date rape a marital rape spolužiačke a odbočila som celkovo k feminizmu a započuli ma iné spolužiačky, ktoré na feminizmus neveria. Neveria, že by muži a ženy mali byť rovnako platení. Veria, že žena by mala byť doma a navariť chlapovi, lebo on tak tvrdo pracuje. Žena nezdvihne 200kg, tak prečo by mala dostať rovnaký plat?
    Veľmi ma to nahnevalo. Po prvé ani hocijaký muž nezdvihne 200kg. Po druhé, aj keby, bavila som sa o vyšších pozíciach.
    Potom mi povedali, že s mojimi postojmi si len tak partnera nenájdem a že ak mu nenavarím, proste nevyhoviem, že spolu nezostaneme.
    Asi je to šok, že nepotrebujem obhajovať moju existenciu tým, že budem slúžiť mužovi. Ja som celkom spokojná sama a do vzťahu som ochotná vstúpiť len vtedy, ak by sme si boli obaja rovnocenní. Tento postoj je však pre moje spolužiačky asi celkom neznámy.

    Ale kauza Me Too a Time's Up ma obišla, až kým som nevidela kopec článkov o Golden Globe. U mňa tá osveta prišla nejako sama, najmä cez internet.

    A k tomu znásilneniu - pre mňa je to všetko znásilnenie, čo nebolo pod súhlasom. A čo, že predtým povedala áno. Tentoraz hovorí nie. Keď som si od teba včera požičala 100€, tak dnes je mi tých 100€ tiež garantovaných?
    A čo, že povedala áno a o 5 minút hovorí nie. Asi ťa nechcela naťahovať, len proste dostala strach, alebo si to rozmyslela. Tiež môžeš ísť na bungee jumping a nakoniec sa rozhodnúť neskočiť a je to len tvoje rozhodnutie.
    Opilosť, "nevhodné oblečenie", byť vonku v noci a v zlom susedstve alebo čo, pre mňa to nie je výhovorka. Po internete putuje príhoda, kedy žena, aby otestovala, či sú muži neschopnejší ako psi, tak pred psov položila steak a povedala im "Nesmieš" a psi to zvládli. Prečo to nezvládnu muži?
    Keď sa bavíme o mužoch, tak by bolo fajn spomenúť aj mužské obete znásilnenia, čo je téma ešte menej diskutovaná ako ženské obete.

    Aha, ale čo ma v tvojom článku trochu dostalo z toho negatívne zmyslu je to, že "feministky vyspelých krajín..." Poviem ti, z toho, čo vidím, tie ženy sa tam majú horšie ako my v našom zapadnutom Slovensku.

    No, určite som niečo zabudla, ale takto stačí. Musím povedať, že som rada, že som našla niekoho podobne zmýšľajúceho.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Som si pridala obe knihy hneď do to-read zoznamu :)

      Mne normálne ani nikdy nenapadlo, že dievčatá majú fakt taký názor, až kým som nepozerala nedávno Amerika hľadá top modelku, kde jedna z dievčat podporovala Trumpa a vo videu povedala niečo presne také, že nerozumie, prečo by mali ženy viac zarábať či mať lepšie postavenie či čo to. Vtedy mi tak došlo, že počkať... veď to fakt existujú ženy, ktoré si toto myslia. A môj mozog to jednoducho nedokáže pochopiť. Pretože ako môžeš byť spokojná s tým, že si to horšie pohlavie? To, ktoré dostáva menej, to ktoré nie je také docenené. Jednoducho to nedokážem pochopiť, a keď som prečítala teraz tvoju skúsenosť so spolužiačkami, mám chuť sa opýtať aj tých svojich, koľko dievčat si toto fakt myslí, že musia chlapa kŕmiť a len rodiť deti. Ale aj ja som už také počula, že si nikoho nenájdem, ak budem taká aká som, lebo som povedala, že nebudem sa kvôli nikomu tváriť, že som veselá usmievavá kôpka, keď v skutočnosti každého hodnotím a som vraj povýšenecká :D tak ako nebudem sa pretvarovať, ale vraj by som sa mala, ak nie koho chcem mať. A chlapi to robia?

      A presne presne presne. Skvelé príklady si uviedla! Som akurát včera pozerala dokument Audrie & Daisy a tam bolo presne to, že sa dievčatá opili a šli ku chlapcom, čo sú už rovno dva body z tej ankety, ale to STÁLE NEZNAMENÁ, že tam išli na to, aby ich znásilnili. Jop, to som nespomenula, ale presne preto, že sa o tom vôbec nediskutuje a nič o tom v podstate neviem... a som žena, takže som mala v ten moment, keď som to písala nejaké silné feministické cítenie :DD

      Tak ja čo som bola napr v Holandsku, tam všetko brali tak otvorene, ako oni prijímajú každú rasu a každý vzťah, proste sa tam po ulici prechádzali normálne LGBTQ+ ludia, držali sa za ruky a nikto na nich nepozeral ani nič, čo na Slovensku som asi ešte nikdy nevidela. Ešte aj profesorka sa nám priznala, že má partnerku. Celkovo postavenie žien tam bolo úplne inak cítiť, než na Slovensku, ale ani to neviem vysvetliť. Prišli mi byť oveľa vyspelejší národ ako my, v ktorom nepovažujú ženy len za nejaké... rodičky detí a kŕmičky (:D) mužov. Hlavne keď som videla ako sa tam nejaká žienka vo Ferrari vozí či v Tesle :DD

      Ďakujem za komentár a zdieľanie svojich názorov :))

      Odstrániť
  4. Na začiatok ti len poviem, že je to skvelý článok a že som nesmierne rada, že sa niekto v knižnom svete vyjadril aj k týmto témam!

    Čo sa týka Me Too, je určite skvelé, že ženy majú príležitosť bez výčitiek a strachu zverejniť svoje príbehy, ale myslím si, že sú medzi nimi aj také, ktoré toto hnutie využili aby sa zviditeľnili, aj keď im len nejaký muž zložil kompliment, alebo sa na nich usmial. Príde mi trochu divné, keď si žena po 20 rokoch spomenie, že jej teraz veľmi známy a bohatý herec položil ruku na koleno... Neviem sa ale vžiť do ich kože, ale mám pocit, že toto hnutie označilo za znásilnenie toľko vecí, že dnes už muži v Amerike ani nemôžu povedať žene, že je pekne oblečená bez toho, aby ich udala za neprístojne poznámky, či až znásilnenie.
    S tvojim názorom na feminizmus úplne súhlasím! Verím, že ženy a muži sú si rovní, no nemusí ich preto byť všade rovnaký počet. To, že je nominovaných málo ženských režisérok im vadí, ale to, že napríklad v školách vyučuje viac žien už nie... Aj my väčšinou čítame knihy od ženských autoriek a nikto sa ešte nesťažoval.
    Už som sa stretla s knihou, kde bolo znásilnenie použité len aby zaujalo čitateľa, a autorka to ďalej nechala len tak. Vôbec sa mi to nepáčilo a nemyslím si, že by také veci mali byť spomínané v knihách ak sa o nich nedje naozaj hovoriť.

    V každom prípade sú to témy na dlhé diskusie, a každý ma na nich iný názor!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem :))

      A presne. Ako ja chápem, že keď na pracovisku ti dookola nejaký šéf/kolega hovorí, že máš pekný zadok alebo niečo podobné, tak to už preháňa, lebo som čítala článok, v ktorom ženy hovorili presne o týchto slovných narážkach, no je pravda, že teraz už chlap ani nemôže žene povedať nejaký kompliment, lebo sa to berie hneď za nejaké obťažovanie. Ale podľa mňa sa to v tomto prípade stále dá rozlišovať či ide o obťažovanie alebo kompliment. Napríklad, neviem či si videla, Superstar čo išla prvá časť a tam prišla taká dievčina z Uzbekistanu či odkiaľ a tí porotcovia si z nej takú srandu robili a také narážky mali, že som to musela vypnúť. Ten Čech jej dokonca otvorene pozeral na prsia...
      A presne! V niektorých povolaniach je zase oveľa viac žien a čo teraz? Muži sa tiež sťažujú?
      A súhlasím :)

      Odstrániť
    2. Superstar som nepozerala, ale je celkom smutné, že takýto príklad chovania ukazujú v televízií. Čo potom čakajú od chlapcov keď im dávajú takéto príklady?

      Odstrániť

Citát


“A reader lives a thousand lives before he dies. The man who never reads lives only one.”
― George R.R. Martin

Ocenenie

Ocenenie

Populárne príspevky