štvrtok 12. apríla 2018

Ľudia sa často poserú, keď zomrú, vedeli ste to? || Nevernight

Miin otec bol obvinený z vlastizrady a pred jej očami popravený. Mia na to doteraz nezabudla a aj po šiestich rokoch túži po pomste. Tri mená, tri osoby, musí ich zabiť. Šesť rokov trénovala pod dozorom Mercuria, ktorý ju pripravil na všetko, čo bude potrebovať v tzv. Red Church - skupine vrahov, ktorí ju majú vycvičiť na profesionálneho zabijaka.
Poviem vám, že som len počula "škola vrahov" a hneď som si to chcela prečítať. Mám slabosť na krvilačné postavy a kniha fakt nesklamala. Keď sa myslia vrahovia, tak to sú vážne skutočný vrahovia, ktorí nemajú zmilovanie. A príbeh je o niečom úplne hlbšom a temnejšom a inom. Viete, ono to nie je to typické "jeden zloduch ide zničiť celý svet", ale je to o pomste mladého dievčaťa. A ani to dievča nie je obyčajné.
Skrátka na to, ako jednoducho ten príbeh znie, obsahuje kopu prvkov, ktoré vás zaujmú a nepustia, až kým nebudete na konci knihy. Celý dej sa perfektne stupňuje, takže kým do úvodu sa čitateľ ťažko dostane, v polovici sa už nebude vedieť odtrhnúť a koniec prebehne tak rýchlo, že ani nevie ako a knihu zavrie s tým, že ju prečítal.
Spočiatku som mala obavy, že keď ide o školu vrahov, tak to fakt bude také detské možno a príliš... školské, ale vôbec to tak nebolo. Autor síce poskytuje aj tie hodiny, no viac sa sústreďuje na zvládnutie skúšok, priateľstvá a nenávisti. Okrem toho je to riadny krvák, takže hoc sa to zaraďuje do Young Adult literatúry, ja osobne by som to práve niekomu šestnásťročnému neodporúčala. Nie len že sú niektoré vražedné scény až nechutne opísané, ale je tam aj hŕba nadávok a autor nezabudol ani na dosť grafický sex. Aj keď neurobil tú chybu ako niektoré iné autorky (samozrejme že narážam na Sarah J. Maas a ACOWAR), že by toho sexu bolo príliš veľa a príliš metaforicky opísaný.
Celkovo by som však povedala, že hoc hlavná hrdinka je skvelá a aj vedľajšie postavy, kniha je skôr orientovaná na príbeh a práve ten vás poháňa v čítaní.

Jedinečné. Zložité. Sarkastické. Skvelé.
Po Illuminae a Nevernight už viem, že autor sa vyžíva v originalite. Illuminae je totiž písané pomocou dokumentov, toto zase obsahuje poznámky pod čiarou, starú Angličtinu (až Shakespearovskú - ako "thy", "thee", "thou"), scény z minulosti a nakoniec aj rozprávača z pohľadu tretej osoby, no mám pocit, že rozprávač je skutočná postava, to sa možno dozvieme v ďalších dieloch.
Uznávam, že sa ťažko do knihy začítať, pretože úvod je príliš chaotický a čitateľ nevie, čo sa deje. Angličtina je zložitá, príbeh z prítomnosti sa prekrýva s nejakým iným (o ktorom v tom momente ešte neviete, čo predstavuje) a do toho je tam nadmerné množstvo poznámok pod čiarou. No akonáhle sa prehryziete cez tie prvé tri kapitoly, potom to už ide ľahko.
Poznámky pod čiarou sú neskutočne zaujímavý spôsob, ktorým autor obohatil knihu a zároveň predstavil svoj svet. Poznámky totiž obsahovali také vskutku zbytočnosti, ktoré vám netreba vedieť, no ak chcete mať pocit, že ten svet je skutočne reálny, alebo o ňom chcete vedieť viac, práve to vám poznámky ponúkajú. Nájdete tam vysvetlenia meny, republiky, histórie, niektorých udalostí, ale aj postavy sú tam obohatené o nejaké nepodstatné detaily.
A čo sa týka rozprávača, fakt som sa ešte s takým skvelým nestretla. Vlastne mi ani nenapadlo, že to môže byť postava, kým som si nepozrela jednu recenziu a vtedy sa mi rozblikala žiarovka nad hlavou. Keď som si potom prečítala úvod, tak mi aj došlo, kto je možno tým rozprávačom. Každopádne je to skvelý rozprávač, ktorý je často sarkastický, veľmi skvelo opisuje rôzne udalosti a veci, a dokonca sa prihovára k čitateľom.
Celkovo sa klaniam autorovi za to, ako túto knihu napísal a vlastne celkovo jeho talent. Nebál sa využiť prvok, ktorý nie je v beletrii známy (poznámky pod čiarou), každá postava mala nejaký vlastný štýl rozprávania čím im pridal osobnosť, vymyslel aj nový jazyk a skvelo opísal bojové scény... a vlastne aj všetko ostatné.

Jeho svet bol taký mix viacerých prvkov, no najviac tam prevláda Rímska republika, keďže už z prvých strán je možné vyčítať, že Godsgrave je inšpirovaný Benátkami. Okrem toho sú v knihe hodnosti a orgány moci, ktoré boli typické práve pre toto obdobie. Len málokedy sa stretávam s fantasy knihami, ktoré nie sú typicky európske stredoveké, alebo najnovšie ázijské, takže ma to potešilo.

Mia, Mia, Mia. Jedna z najlepších postáv, s kými som sa kedy stretla. Len málokedy uverím, že daná postava môže byť reálna alebo pociťuje skutočné emócie, no tu to tak bolo. Hoc bola drsná a krvilačná, a tým myslím fakt krvilačná, hlavne od polovice knihy sa to začalo prejavovať, kedy som nevedela či tlieskať alebo kričať, bola zároveň aj človek. Bolo jej niektorých ľúto, súcitila, trpela. Aj keď urobila totálnu hlúposť, ktorá sa mi nepáčila, tak som to skrátka chápala.
A dlho sa mi tiež nestalo, že by som milovala vedľajšie postavy tak, ako tie hlavné. Ľudia drahí, ja som sa zamilovala minimálne do troch postáv, ktoré mali tak málo miesta v knihe, že ani neviem, ako sa to stalo. Lord Cassius, Adonai, Naev, Alea. Každá postava totiž mala svoju hĺbku, neboli to len nejaké doplnkové postavy, ktoré tam sú, aby obohatili knihu, ale mali aj svoju rolu, niečo v príbehu znamenali a ovplyvnili ho.
Mister Kindly je úplne iná kapitola. Často totiž nečítam knihy, kde by mala hlavná hrdinka zvieracieho spoločníka, viete, ako to majú Disney princezné, tu to bolo a úplne som sa zamilovala do tohto konceptu. Hlavne, keď to vlastne bola mačka, ale nebola. Mister Kindly bol spolu s Lordom Cassiusom a Miou moja obľúbená postava, pretože bol nesmierne vtipný a mám chuť si teraz kúpiť rozprávajúcu mačku. Celkovo on a jeho podstata bol nesmierne originálny nápad a už sa neviem dočkať, čo sa o ňom dozviem v pokračovaní.
Avšak, bola tu aj postava, ktorá sa mi nepáčila. Tric. Mala som tu úplne ten istý problém ako pri Illuminae, kde sa mi taktiež ako tu romantika nepáčila, pretože som považovala hrdinov skôr za kamarátov, než milencov či partnerov. Síce spočiatku sa mi ešte páčil, no potom v mojich očiach klesol, aj keď tu úprimne verím, že to je len mnou, pretože ja osobne milujem temné a tajomné postavy (preto zbožňujem Cassiusa) a Tric bol presný opak. Skrátka mal srdce a mala som pocit, že sa do školy ani nehodí.

- Mia, Cassius, Mister Kindly
- originálny príbeh a svet
- písanie a rozprávač
- krvilačná kniha plná vrahov, komu sa také niečo nepáči?
- taký mix Assassin´s Creed a Arye Stark

- zbytočná romantika
- ťažký začiatok

Ak sa to vôbec dalo, po tom čo som ospevovala Illuminae a označila to za najlepšiu knihu tohto roka, tak Nevernight ju prekonal. Bolo to ešte lepšie a úprimne nechápem, ako je možné, že táto kniha nie je taká známa. Prekonalo to všetky moje očakávania a totálne ma to šokovalo, pretože už aj keď som si myslela, že viem kto čo urobil, potom prišiel taký zvrat, že mi sánka padla o pár poschodí nižšie. Jednoznačne odporúčam prečítať si tento skvost a potom sa môžeme spoločne modliť, že to u nás niekto vydá.
Originálny názov: Nevernight
Autor: Jay Kristoff
Séria: The Nevernight Chronicle
Diel v sérii: prvý
Dátum vydania: eng 8/2016
Vydavateľstvo: Harper Voyager
Počet strán: 463
Hodnotenie GR: 4,28

Zábava 3/5
Láska 0/5
Priateľ 2/5
Plač 3,5/5

Anotácia:
In a land where three suns almost never set, a fledgling killer joins a school of assassins, seeking vengeance against the powers who destroyed her family.
Daughter of an executed traitor, Mia Corvere is barely able to escape her father’s failed rebellion with her life. Alone and friendless, she hides in a city built from the bones of a dead god, hunted by the Senate and her father’s former comrades. But her gift for speaking with the shadows leads her to the door of a retired killer, and a future she never imagined.
Now, Mia is apprenticed to the deadliest flock of assassins in the entire Republic—the Red Church. If she bests her fellow students in contests of steel, poison and the subtle arts, she’ll be inducted among the Blades of the Lady of Blessed Murder, and one step closer to the vengeance she desires. But a killer is loose within the Church’s halls, the bloody secrets of Mia’s past return to haunt her, and a plot to bring down the entire congregation is unfolding in the shadows she so loves.
Will she even survive to initiation, let alone have her revenge?

 

6 komentárov:

  1. Hej a nie často, ale vždy sa to stane, pokiaľ sa neurobia nejaké opatrenia, ktoré tomu zabránia. Dôvod je veľmi jednoduchý, ale nejdem to tu písať XD O knihe som nikdy nepočula (až u teba na insta) A už-už si ma mala namotanú ale ťažký začiatok a angličtina? Eh čo ti ja viem ? :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. pch pch ty mudrlant :D v pohode to napíš :D
      Nepočula? :O Ja presvedčím niekoho, aby ju tu vydali a povinne ju budeš čítať! :D

      Odstrániť
  2. Nevernight som dočítala asi pred 2 týždňami a taktiež som si túto knihu zamilovala :D
    Mne tiež páčil ako postava Mercurio, ale popravde Mister Kindly bol najlepší :D Pri tejto knihe moja angličtina musela prejsť skúškou, ale nakoniec prešla (síce na začiatky s menšími problémami, ale predsa!). Už sa nemôžem dočkať Godsgrave :3

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. juuu to som rada :) jop, Mister Kindly úplne vyhral nad všetkými :D A detto, ale musím čakať do júna, keď vydajú tú edíciu Godsgrave, čo mám Nevernight doma, lebo proste oni nemôžu mať inú výšku!

      Odstrániť

Citát

“A reader lives a thousand lives before he dies. The man who never reads lives only one.”
― George R.R. Martin


Ocenenie

Ocenenie