štvrtok 15. januára 2015

Paullina Simons - Medený jazdec

Originálny názov: The Bronze Horseman
Autor: Paullina Simons
Séria: Medený jazdec (The Bronze Horseman)
Diel v sérii: prvý
Dátum vydania: eng 4/2001, cz 2013
Vydavateľstvo: Ikar
Počet strán: 616
Hodnotenie GR: 4,41

Fun  2/5
Love  4/5
Boyfriend  4,5/5
Tears  4/5

Anotácia: 
Rok 1941. Leningrad.
Mesto zašlej slávy, kde veľkolepé ulice a výstavné paláce z dôb minulých kontrastujú so stiesnenými komunálnymi bytmi a sivou realitou stalinského Ruska.
V Europe zúri vojna, ktorá má čoskoro osudovo zasiahnuť aj do života Tatiany Metanovej. Práve v deň, kedy Nemci napadnú Rusko, sa Tatiana poprvýkrát zamiluje - a vzápätí pocíti trpkosť zakázanej lásky, pretože nadporučík Alexander Belov je vyvolený jej sestry Dáši. Situáciu naviac komplikuje aj skutočnosť, že jediný človek, ktorý pozná Alexandrovu pravú totožnosť, je jeho bývalý priateľ Dimitrij, ktorý si nárokuje na Tatianu. 
A tak sa milenci, ktorí nedokážu odolať vlastnej túžbe schádzajú tajne, aby neranili Dášine city a neohrozili Alexandrov život, zatiaľ čo vojna okolo nich naberá na obrátkach. Keď mesto zovrie nemecká blokáda, hladomor a neľútostná zima, do vzťahu Tatianu a Alexandra vstúpi zúfalstvo a všadeprítomný strach zo smrti...



Môj názor:
Ani neviem, ako dlho som si túto sériu chcela prečítať, len viem, že to bolo naozaj dlho. Každý tieto knihy ospevoval a hodnotil najvyššie ako sa dalo. Nie len na Goodreads, ale naozaj všade. Okrem toho ma kniha lákala aj kvôli téme Druhá svetová vojna a láske medzi vojakom a mladou dievčinou. A tak som si knihu popýtala na Vianoce, prečítala ju a nemôžem uveriť, že som ju neprečítala už oveľa skôr.

"Němci byli pouhých pětasedmdesát metru za vodou a jejich děla mířili na sovětské vojáky, kteří ve spánku tiskli k prsum kulomety. Až na Alexandra - ten k sobě tiskl Taťánu."

Nemusím vám hovoriť, o čom je dej, poviem len, že je úžasný. Pôvodne som anotáciu nečítala, za čo som mimochodom aj rada. Vedela som len, že ide o príbeh vojaka a dievčiny, ktorí sa snažia spoločne prekonať Druhú svetovú vojnu. Myslela som si dokonca, že Tatiana pochádza z bohatej rodiny, žije v nejakom paláci a jediný problém, ktorý s Alexandrom budú mať je, že on je vojak a musí odísť na front. Všetko však bolo úplne inak, než som si predstavovala.
Dej začína počas 2. Svetovej vojny v ruskom Leningrade, kde práve ohlásia, že Hitler porušil pakt Molotov-Ribbentrop (ten pakt sa nespomína, to vás len chcem ohúriť mojimi znalosťami, keďže som sa to nedávno učila :D) a zaútočil na Rusko. V ten moment som hneď vedela, že sa mi táto kniha bude veľmi páčiť. 
Nezačína sa to síce nejakou veľkou drámou a v podstate sto strán čítate o ničom, lenže aj tak som sa nedokázala odtrhnúť. Vždy som chcela vedieť, čo sa stane ďalej a ako sa to celé vyvinie. Tých sto strán sa vojna spomínala akoby len okrajovo, no potom sa to všetko hneď rozbehlo. 
Okúsila som, aké to je byť na bojom poli, teda presnejšie skôr, aké je to byť na bombardovanom poli. Prežívala som každý okamih spolu s hlavnými hrdinami, plakala a híkala. Cítila som sa, akoby som tam bola ja a bojovala o vlastný život. 
Ako som spomínala, anotáciu som nečítala, preto som už vôbec nevedela, o aký milostný... štvorlístok v knihe pôjde. Nečakala som to, až kým sa do toho všetci traja, a neskôr aj štyria, nenamočili. Úprimne vám poviem, že hoc mám svoju sestru rada, nie som ani trochu ako Tatiana. Som príliš sebecká na to, aby som uprednostnila sestru. Možno to len teraz tak hovorím a keby sa to skutočne stalo, konala by som inak, no cítim to tak, že by som jej rovno povedala do očí, ako to je. 
Do polovice knihy som trpela s postavami. Trpela som kvôli vojne, kvôli hladomoru, kvôli zakázanej láske a kvôli predstieraniu. Všetci umierali a bolo to úplne odlišné od ostatných kníh. Pretože taka je vojna. Ľudia naozaj umierajú uprostred viet, ako to napísal John Green. Nevedia, kedy ich zasiahne bomba, guľka či hocičo iné. Naozaj ma niekedy irituje, keď niekto nadáva na autorov, že zabili postavu, ale oni sa tým smrtiam aspoň venujú. Opíšu, ako ich milovaná postava padla na zem, ako sa jej od očí odrážali hviezdy, ako sa jej ruky dotýkali chladnej zeme, ako...
Tu to bolo iné. Tu to bola vojna. Autorka len vymenovala mená a pokračovala ďalej. Aj postavy boli nútené pokračovať ďalej. Aj napriek všetkému to bolo šokujúce a emotívne.
Polovica knihy bola geniálna. Geniálna s veľkým G. Myslela som si, že som snáď nič lepšie ešte nečítala. Polovicu knihy som trpela, plakala, smiala sa, ochkala a nadávala. Polovicu knihy som nechápala, ako som si mohla dovoliť nečítať to až doteraz.
Lenže potom sa to všetko zmenilo. Neberte ma zle, mne sa to páčilo celé, ale od polovice to akosi stratilo čaro a grády, aj keď sa to tam nakoniec vrátilo.
Hrdinka mi začínala liezť čoraz viac na nervy a nechápala som, ako môže byť niekto taký hlúpy. Z Alexandra sa zase stal taký nervóznejší, trochu násilnícky (čoraz viac násilnícky) chlap. Autorka opisovala kopu nedôležitých scén, ktoré by sa pokojne mohli vyškrtnúť, lenže zrejme nám chcela dať prestávku od všetkých tých udalostí, ktoré sa stali a ešte len sa stanú.
Aj tak mi však v tejto časti knihy liezli takmer všetky postavy na nervy a trochu som sa nudila. Taktiež som premýšľala, že Alexander má väčšiu výdrž než porno herci, všetci si vieme domyslieť prečo. Karhala som sa za to, že som sa neučila biológiu, pretože som si naozaj nebola istá, či isté akty, ktoré zabrali niekoľko strán a boli hneď za sebou sú fyzicky možné. Nasledovalo takýchto scén tak veľa, až sa mi ani nechcelo čítať sloveso milovanie. Nemohla som to ani vidieť. Paullina to podľa mňa trošku prehnala a v pohode mohla to množstvo strán obetovať v prospech niečoho zaujímavejšieho.
Na konci sa kniha konečne spamätala, opäť som si poplakala, ponadávala za ten cliffhanger na konci a emocionálne vyšťavená zavrela knihu. Na druhý deň som si objednala pokračovanie.
Vrátim sa ešte k postavám, s ktorými sa autorka vyhrala, ale nie všetky však boli podľa mojej chuti.

"Táňo, cítiš mě tady na boku?"
"Hm. Myslela jsem, že je to tvá puška."

Tatiana sa správala... hlúpo. Od začiatku až do konca. V úvode sa chovala skôr veľmi nedospelo a nechcelo sa mi veriť, že keď práve vyhlásili vojnu, tak ona sa mohla prechádzať a lízať zmrzlinu. Dokážem to pochopiť, pretože mladé dámy zrejme nebrali vojnu veľmi vážne, ale nedokázala som sa cez jej naivitu prehrýzť. Postupne naozaj vyspela, a už keď som si myslela, že ju možno mám aj rada, začala robiť scény ako typická žena. Od nervov som až musela zavrieť knihu, pretože som nechápala, ako môže existovať také hlúpe dievča. Okrem toho som nepochytila príčinu od autorky, prečo Tatianu tak zmenila. Odrazu už nebola to silné dievča, ktoré neoplakalo ani rodinu. Začala plakať kvôli všetkému (napríklad, keď jej milovaný urobil zmrzlinu!) a jej sila akosi vyprchala.
Alexandra som milovala už od prvej strany. Prečo? Lebo je vojak! Kto nemá rád vojakov? Zamilovala som sa teda do ďalšieho Rusa, ktorý sa pridal do mojej tajnej zbierky v červenej izbe. Aj keď ma rovnako v polovici knihy odradil ako Tatiana nahnevala, jeho zmenu som pochopiť vedela. Bolo logické, že sa mu vojna vyhrala s hlavou a zároveň s vojnou aj strach o svoju milovanú. 
Okrem nich sa tam objavilo mnoho iných postáv, ktoré postupne aj mizli. Veľmi som si obľúbila napríklad Marazova, ktorý sa zapísal na môj zoznam milovaných Rusov tiež. Viac však bolo postáv, ktoré sa mi nepáčili a štvali ma.
Knihu som síce dočítala pred týždňom, no nedokážem na ňu prestať myslieť a kým sa nedostanem k pokračovaniu (ktoré ma už čaká na pobočke Gorily), zrejme na nič iné ani myslieť nebudem. Nebyť toho stredu, bola by to ešte dokonalejšia kniha, než už je. Aj napriek všetkému, čo mi vadilo, hlavne teda Tatiana, som sa do Medeného jazdca zamilovala. Osviežila som si svoje historické poznatky, o niektorých nových sa dozvedela, svoje srdce rozdelila na ďalšiu časť a dala ju ďalšej knižnej postave, poplakala si a vyobjímala knihu počas spánku. Och, a tiež som si ponadávala na autorku, ktorá dala hrdinom také dokonalé mená ako Tatiana a Alexander a vzápätí im vymyslela otrasné prezývky Taťa a Šura.
Všetko to dokonalé zatienilo tie zlé stránky a dielo naďalej ostalo geniálne. Všetkým ho odporúčam či už milovníkom histórie, nádejným romantikom, alebo ne-čitateľom. Viem, že sa to bude páčiť každému. 
 

9 komentárov:

  1. Ja som to čítala cez leto a proste to je dokonalé :D a aj keď som dovtedy tú históriu nejako nemilovala, alebo čo, tak som si to aj vďaka tejto knihy zamilovala a akosi ma celkovo začala baviť (nehovoriac o tom, že som si z tej knihy zapamätala niektoré veci, ktoré sa učiteľ dejepisu mi márne snažil vtĺcť do hlavy :D)
    A ako, postavy boli fajn, Tatiana miestami liezla na nervy, ale najviac som sa s ňou nevedela stotožniť v trojke - ale tam sa aj ako debil správal aj Alexander :D
    no a dvojke som ju v istom momente aleže vôbec nepochopila :D ale inak je to dokonalá séria, ktorú som si zamilovala a už sa teším na leto a dúfam, že stihnem dať re-reading :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. čosi :D praveže mne postavy liezli na nervy :D ako boli také... svojské, každá iná, dobre napísané, ale také otravné, že až :D
      no som zvedavá, čo to bude v dvojke :D

      Odstrániť
  2. Neberte ma zle, mne sa to páčilo celé, ale od polovice to akosi stratilo čaro a grády, aj keď sa to tam nakoniec vrátilo......S TOUTO VETOU ABSOLÚTNE SÚHLASÍM! :D začiatkom som bola očarená,hovorila som o nej každému a potom keď už boli v tej chatke som sa začala tak nudiť že som skoro s tým sekla :D Bolo to nemožné a už nudné.Ale vytrvala som a koniec za to naozaj stál.Avšak neviem či sa v najbližšej dobe dám na dvojku...

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. presne presne! :D čosi, to ťa vôbec ten koniec nenahecoval na pokračovanie? :D

      Odstrániť
  3. Knihu som si rezervovala v knižnici tak som zvedavá aké dojmy budem mať z knihy ja.Super recenzia :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Tiež sa ku knihe neviem dostať, pritom dlho plánujem prečítanie. Nejak sa tomu zatiaľ vyhýbam, ale určite si ju raz prečítam, pripomína mi to knihu Peter a Lucia, čo však bolo oveľa tenšie a staršie 8D ale mohlo by to byť niečo podobné 8)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ja sa nikdy neviem dostať ku knihám, ktoré chcem prečítať, nechápem prečo :D stále vezmem dačo iné miesto toho :D nepoznám toto Peter a Lucia, čiže neviem :D ale Medeného jazdca si fakt prečítaj :)

      Odstrániť

Citát


“A reader lives a thousand lives before he dies. The man who never reads lives only one.”
― George R.R. Martin

Populárne príspevky

Ocenenie

Ocenenie