štvrtok 10. marca 2016

RC: John Green & David Levithan - Will Grayson, Will Grayson

Originálny názov: Will Grayson, Will Grayson
Autor: John Green, David Levithan
Dátum vydania: sk 2/2016, eng 4/2010
Vydavateľstvo: Ikar (Yoli), Dutton Books
Počet strán: 288
Hodnotenie GR: 3,88

Fun  3/5
Love  3/5
Boyfriend  2/5
Tears  0/5

Anotácia: 
Dve základné pravidlá: 1. Na všetko zvysoka kašli, 2. Drž hubu!
V jeden studený večer sa na najnepravdepodobnejšom mieste v Chicagu stretnú dvaja neznámi chlapci s rovnakým menom. Od tej chvíle sa ich životy prepletajú.
Hoci žijú na rozličných predmestiach jedného mesta, akoby žili na rozličných planétach. Keď ich osud zaveje na prekvapujúcu križovatku, životy Willov Graysonov sa uberú nečakaným smerom. S pomocou nových aj starých priateľov vrátane obrovského Drobca Coopera, futbalového útočníka a nevšedne nadaného autora muzikálu, Will a Will začnú smerovať k romantickému rozuzleniu, ktoré vyvrcholí najúžasnejším stredoškolským muzikálom v dejinách.


Môj názor:
Nie som jedna z tých posadnutých fanúšičiek Greena, no ani ho neodsudzujem a nekritizujem bez nejakých pádnych dôvodov. Jeho príbehy sú milé, majú zaujímavé a originálne myšlienky a hoc sa jeho písanie môže zdať byť niekedy nudné, pekné citáty vás neustále dostanú. Autorovi dám šancu vždy, pretože viem, čo od neho očakávať, no zároveň ma stále nejako prekvapí.

Čakala som úplne niečo iné, než som dostala. Akosi som sa ani neunúvala prečítať si anotáciu, takže som si myslela, že pôjde o nejaký príbeh dvoch dospelých Willov Graysonov, ktorí sa do seba zamilujú. Je zábavné, aké somariny človeku dokážu napadnúť, keď pozná len maličkosti o príbehu.
Dej sa točí okolo dvoch tínedžrov Willov Graysonov, ktorí sa jeden deň náhodne stretnú. Jeden je gay, druhý je hetero. Jeden je smutný a depresívny, druhý má dve pravidlá podľa ktorých žije. Jeden má kamarátku, ktorú neznáša, druhý má kamoša, ktorý ani náhodou nie je drobec.
Povedala by som, že bol celý príbeh zameraný hlavne na kamarátstvo, pretože nejaká veľká akcia a napínavosť tam neboli. Išlo hlavne o priateľstvo a o dospievanie mladých chlapcov.  Síce sa v knihe nachádza aj LGBT téma, nepovedala by som, že je to nejako veľmi riešené, ak to napríklad porovnám s Arim a Dantem. Je to skôr v pozadí hlavného deja. Áno, často sa to vyťahuje, nemala som však pocit, že je to niečo neobyčajné a trestuhodné.
Pre mňa bolo písanie autorov dosť na nerozoznanie, pretože som si nevedela ani tipnuť, ktorý je Green a ktorý Levithan. Odhadovala som to dokonca zle. John Green píše nepárne kapitoly hetero Willa Graysona, zatiaľ čo David Levithan píše párne kapitoly willa graysona - bez veľkých písmen. Síce sa môže zdať, že ide o dva rozdielne príbehy, pohľady sa od istého bodu často stretávajú a dopĺňajú, takže je jasne vidno, že ide o jeden a ten istý príbeh.

"Premýšľal som, ako veľmi záleží na najlepšom priateľovi. Keď sa ráno zobudíte, prehodíte nohy cez kraj postele, položíte ich na dlážku a vstanete. Nekontrolujete, či tam dlážka naozaj je. Dlážka je tam vždy. Až kým nie je."

Levithan a Green sa dokonalo doplňujú, pretože to, čo mi chýbalo u jedného, nahradil ten druhý. U Greena som sa zasmiala a užila si príbeh, u Levithana som si značila krásne myšlienky a užívala si hlboký charakter hlavnej postavy.
Práve vďaka ich podobnému štýlu som si vedela knihu parádne užiť. Síce sa mi Greenove kapitoly do polovice knihy až tak nepáčili a nudila som sa, Levithan to vynahradil. Potom sa to vystriedalo. V druhej polke ma z ničoho nič prestal baviť Levithan a začala som byť závislá na Greenovych kapitolách. Som neskutočne rada, že toto dielo malo práve dvoch autorov, lebo to neskutočne oživilo celý príbeh.
Budem to spomínať celú recenziu, ale Green a Levithan sú fakt zohratá dvojka, pretože sú rovnako uletení. Od Johna už nie som prekvapená pri ničom, no keď David spomenul honenie a podobné pubertálne chlapčenské veci, bola som namojdušu zaskočená, pretože som to nečakala. Ak by som čosi pila, určite by som to okamžite vyprskla. Nie žeby to bola nejaká tabu scéna, no dokázal to zakomponovať tak ledabolo a z ničoho nič, až som inú možnosť, než byť prekvapená ani nemala.
Celkovo nemám k ničomu žiadne výhrady a dokonca ani k postavám, ktoré ma síce nechytili úplne za srdce, no neboli ani zlé.

otcovaobet: vraz ten svoj silný mužný kôl do mňa, žrebec.
sivasupina: tvoj ničomný prívesok ma zaplavuje pekelným ohňom.
otcovaobet: moja hliadka sa zakráda tvojim územím nikoho.
sivasupina: polej ma ako morku na Deň vďakyvzdania!!!

Will Grayson sa mi spočiatku nepozdával a jeho príbeh ma nebavil, avšak po čase som si na jeho správanie zvykla a dokonca som ho začala mať rada. Páčilo sa mi, aký bol rebel-nerebel. V jeden moment sa zdal byť ako totálny frajer a v ten druhý ako nejaký nevinný bifľoš. Ku koncu sa síce nestali nejaké katastrofy, avšak aj tak som chudáka ľutovala.
will grayson sa mi zapáčil hneď od začiatku hlavne kvôli jeho smutnému životu. Je to síce hnusné povedať také čosi, ale mám rada také zničené postavy. Avšak tak ako sa mi to na začiatku páčilo, tak mi jeho správanie ku koncu vadilo. Nie žeby sa choval nejako odlišne, no za celú knihu mi to jeho podhodnocovanie samého seba začalo liezť na nervy, a keď to nakoniec vytiahol zase, už som len pokrútila hlavou a užívala si radšej Willa.
Zo všetkých postáv ma však jednoznačne najviac dostala Jane. Síce mi bolo ľúto, že nemala v knihe až toľko priestoru, prišla mi ako veľmi zaujímavá postava, o ktorej by som sa fakt chcela dozvedieť viac. Milujem, ak autori dokážu vytvoriť vedľajšiu postavu, ktorá vás zaujme natoľko, až o nej chcete vedieť úplne všetko.

"Večne som rozpoltený túžbou zabiť sám seba a túžbou zabiť všetkých okolo seba."

Chcela by som spomenúť aj nejaké mínusy, no okrem konca mi fakt nič nenapadá. Áno, bolo pár pasáži, pri ktorých som sa nudila, avšak zvyšok knihy to vynahradil. Zasmiala som sa a dokonca si poznamenala aj niekoľko citátov. Fakt toto dielo nemá takmer žiadne obrovské mínusy, ktoré by mali čitateľa odradiť.
A teraz k tomu koncu. Nebudem spojlerovať, no poviem vám, že som s ním nebola spokojná. Mala som pocit, akoby to autori ukončili tak... neukončene. Je pravda, že mám rada také konce, nad ktorými sa človek musí zamyslieť, sú presne také neukončené, ale toto bolo niečo úplne iné. Nechápala som, prečo to už ďalej nepokračuje, pretože sa to v podstate skončilo nijako.
Inak ak máte Greena radi, tak to určite odporúčam, a ak ho nemáte radi, tak aj tak, pretože to bola milá kniha, ktorú sa oplatí prečítať. Nebol to jeho najväčší skvost, ale zaujímavé to predsa len bolo. Takže hor sa do kníhkupectva po ďalšiu Greenovku... a Levithanovku.
Za knihu pekne ďakujem vydavateľstvu Ikar.
Ak si ju chcete kúpiť, tak kliknite TU.

Ľudkovia! Čo je najlepšia vec na svete? Audio ukážky na knihy! Odteraz stále v recenziách.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Citát


“A reader lives a thousand lives before he dies. The man who never reads lives only one.”
― George R.R. Martin

Populárne príspevky

Ocenenie

Ocenenie