pondelok 16. mája 2016

RC: Sophie Kinsella - Hľadá sa Audrey

Originálny názov: Finding Audrey
Autor: Sophie Kinsella
Dátum vydania: sk 4/2016, eng 6/2015
Vydavateľstvo: Slovart
Počet strán: 296
Hodnotenie GR: 3,83

Fun  3,5/5
Love  1/5
Boyfriend  3/5
Tears  0/5

Anotácia: 
Nová kniha známej autorky britských bestsellerov Sophie Kinselly je príbehom Audrey. Štrnásťročnej Audrey, ktorá ani zo svojej izby nevyjde bez slnečných okuliarov, má panický strach z akéhokoľvek kontaktu s neznámymi ľuďmi, a ak nemusí, radšej ani nevychádza z domu. No vyjsť občas musí, ak nie inam, aspoň na psychoterapiu. V kruhu svojej bláznivej rodiny sa tak nestretáva s nikým iným, len s rodičmi, súrodencami, terapeutkou a Linusom, kamarátom svojho brata. Napriek strachu a úzkostiam je práve Linus prvý, s kým sa Audrey po dlhom čase dokáže normálne porozprávať. 
Pomôže Audrey priateľstvo s Linusom vymaniť sa z problémov? Zostane len pri priateľstve?


Môj názor:
Neviem ani, čo ma na knihu nalákalo najviac. Pozitívne ohlasy? Sľúbená zábava? Anotácia? Autorka? Fakt neviem. Akosi som sa ku nej dostala a túžila som si ju prečítať. Zrazu sa mi ocitla dokonca aj doma a už som nemala na výber. Jednoducho som sa do nej pustila.

"Pokiaľ ide o mňa, otočenie chrbtom a strnulý pohľad upretý do rohu v preklade znamená páčiš sa mi, pretože som neutiekla a neukryla sa v kúpeľni."

Audrey by mohla byť ako každé jedno dievča, keby nenosila okuliare a netrpela psychickou poruchou po istých okolnostiach. Ukrýva sa v dome, aby predišla záchvatom úzkosti z kontaktu s neznámymi ľuďmi, nosí tmavé okuliare zo strachu z očného kontaktu a vonku vychádza len, keď ide ku psychologičke. Komunikuje iba so svojou šialenou rodinou. S matkou posadnutou s Daily Mail a najnovšie aj s tým, ako zbaviť syna závislosti na počítači. S otcom, ktorý je až príliš pod papučou. So starším bratom, ktorý sa túži stať profesionálnym počítačovým hráčom. S mladším bratom, pre ktorého je ešte život gombíček.
Od autorky som nikdy predtým nič nečítala, tak som nevedela, čo očakávať. Každý ospevoval hlavne to, aká je táto kniha vtipná, tak som sa držala aspoň toho. A prvú polovicu to bola naozaj pravda. Až do polky som knihu hltala, akoby ma naháňali. Smiala som sa takmer neustále a úplne som si zamilovala celú rodinku a hlavne Franka, najstaršie dieťa. Páčilo sa mi, ako ľahko sa dá stotožniť s celou bláznivou rodinou. Úplne som si až predstavovala svoj život a seba v pozícii Audrey, čo sa nestáva často, pretože, ako viete, väčšinou sa s postavami neviem vžiť.
Páčili sa mi tie typické rodinné problémy, hádky a celkovo komunikácia. Niekedy som sa nesmiala len tak na nejakom vtipe, ale rovno na celej strane, ktorá opisovala akúsi situáciu. Asi najviac som si užívala pasáž, keď Frank išiel s mamou behať. Tak neskutočne som sa smiala, ako už veľmi dlho nie.
Lenže potom prišla druhá polovica. Neviem či to bolo tým, že som ju čítala o dva dni neskôr a možno som už nemala náladu, no jednoducho to bol úplný skok vzad. Akoby to nepísala už Sophie, ale niekto úplne iný. Z ničoho nič sa všetko odohrávalo neskutočne rýchlo a vtipu tam bolo vskutku málo.
Kým prvá polovica bola opísaná úplne dopodrobna, tá druhá skákala z jednej veci na druhú a to mi tak trochu vadilo. Áno, možno by to mohlo symbolizovať pokrok Audrey, ale nepáčilo sa mi to. Nepáčilo sa mi, že tam bola instantná láska a celkovo aj to, ako sa Audrey zázračne vyliečila. Je pravda, že nebola úplne vyliečená, ale z toho dievčaťa, ktorým bola na začiatku sa stala rázom úplne iná dievčina a medzitým nebolo nič, len obrovský skok.
Veľmi sa mi páčilo, že sa autorka snažila zakomponovať do knihy také tie typické veci, ktoré vám napadnú len v spojitosti s touto knihou. Neviem či to má aj nejaké pomenovanie, no je to niečo ako "okay" v Na vine sú hviezdy, červený nákladiak v Arim a Dantem, listy v Charliem, dary smrti v Harrym. Tu to bol napríklad Starbucks, výzvy, okuliare, film... Malo to len jednu chybu. Kniha bola na môj vkus príliš krátka, aby sa tieto veci rozvili. Aby z nich autorka vedela urobiť ešte viac zapamätania hodné prvky.
Celé dielo sa čítalo neskutočne ľahko a rýchlo. Ak by som tomu venovala viac času, tak to prečítam aj za deň a ani nie za tak veľa hodín. Práve preto by mi vôbec nevadilo, keby tomu autorka pridala ešte ďalších sto strán.
Za gigantické plus považujem prepis filmu, ktorý točila Audrey. Neskutočne sa mi páčilo, ako to bolo napísané, a práve na tom som sa väčšinou smiala najviac. Autorka ma prekvapila, že sa rozhodla ten film práve takto zakomponovať do knihy, pretože mi ani len nenapadlo, že by to tak mohla urobiť. Najlepšie na ňom bolo to, ako to zobrazovalo tú šialenú rodinku z pohľadu nezainteresovanej osoby. Páčilo sa mi, že nám autorka predstavila rodinu, ktorá bola úplne bežná a normálna, pretože väčšinou sa stretávam len s takými, kde sú rodičia rozvedení alebo je jeden mŕtvy, či nebodaj svoje deti týrajú. Presne takéto normálne rodiny mi v knihách chýbajú, keďže o nich nečítam často.
Za druhé gigantické plus považujem práve tú tému. Psychická porucha a tie okolnosti, ktoré jej predchádzali. Je to pre mňa moderný námet, ktorý by sa mohol objavovať v knihách častejšie a práve v takejto vtipnej forme a nie len vždy tragickej a dramatickej.
Za mínus beriem fakt len to, že kniha mohla mať aj viac strán, vďaka čomu by mi ta druhá polovica nepripadala byť enormne zrýchlená a možno by sa aj tá láska zo strany na stranu zmenila na čosi postupne rastúce.
Tentokrát sa nebudem ani vyjadrovať k hrdinom, pretože boli na môj vkus primladý, aby som ich nejako schopne opísala. Zhodnotila by som možno jedine to, že by som im dala tak o rok viac, pretože sa podľa mňa správali o čosi vyspelejšie, než koľko naozaj mali.

"Premýšľala som o tom celé dopoludnie. O tom, aké by to bolo jednoduché, keby som sa uzdravila a šťastne by som vyhopkala cez dvere nášho domu a nechala by som tam mamu, ocka, Franka a Félixa. Tak by to však nemalo byť. To, čo sa stalo, ovplyvnilo nás všetkých. Cez tie dvere by sme mali vyhopkať všetci spolu."

Úprimne vám túto knihu odporúčam, či už máte dvadsať rokov, alebo pätnásť. Zasmejete sa na tom tak či tak. Dokonca mi to ani nepripadalo byť príliš detské, čo sa mi pri takýchto mladých postavách stáva dosť často. Fakt som sa bavila a verím, že sa budete aj vy.
Za knihu veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu Slovart.
Ak si ju chcete kúpiť, tak kliknite TU.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Citát


“A reader lives a thousand lives before he dies. The man who never reads lives only one.”
― George R.R. Martin

Populárne príspevky

Ocenenie

Ocenenie