piatok 30. decembra 2016

Diary: Žijem?

Tak po dlhom čase som tu s článkom, a to rovno s denníkom! Ten som nepísala ani nepamätám, takže sa môžem sťažovať na všetko, čo mi napadne a nie som obmedzená časom, juchú.

Ako sa, ale máte vy?

Okej, to bolo dosť zaujímania sa o vás, teraz ja.
Chodím do školy, plačem, nariekam, nadávam, chodím do roboty a spím. Moje denné činnosti sú čoraz zábavnejšie. Niekedy sa tam vopchá aj nervový záchvat, inokedy beznádejne zízanie na stenu. Celý tento kolobeh sa nazýva Život vysokoškoláka.
Už si ani nepamätám, aké je to neučiť sa, pretože za posledný mesiac a pol som neustále sedela nad knihami (rozumej celému lesu = pochuja paperov, ako by povedal východniar). Dnes nadišiel ten deň, keď som napísala posledný zápočet a čaká ma už len dennodenné kontrolovanie AISu či sa už tým profesorkám (magisterkám? doktorkám? nejakýmženámstitulom?) podarilo pridať hodnotenie. Všetci sa za mňa modlíte, aby som tie svinské zápočty napísala a nemusela budúci rok opakovať predmet, lebo by som rada išla a erazmus.
Áno, to je tiež nové. Chystám sa podať si prihlášku. Keďže Britániu nemáme na výber (veľmi plačem), rozhodli sme sa so spolužiačkou (čau Natalka :*) pre Holandsko, Španielsko a Taliansko. Uvidíme, čo z toho vznikne. Ale najprv, samozrejme, by bolo dobré, keby som urobila tie predmety, všakže.

Viete na čo som tiež prišla? Že zvyšovať si gól na prečítanie kníh za rok je totálna hovadina, ak ste vysokoškolák, alebo aspoň chodíte na môj prekrásny odbor. Za posledné tri mesiace som prečítala maximálne tak krátke poviedky, pretože som nemala absolútne čas. Keď som nedávno videla, že som 7 kníh pozadu a do splnenia mi chýba 9 kníh, uvedomila som si, že je to úplne nemožné, vzhľadom na to, že už bola polovica mesiaca, a tak som to musela o päť kníh stiahnuť. Ale posnažím sa dať, čo najviac! Takže ak by som vám mala povedať o knihe, ktorá sa mi za tú dobu páčila, neviem vám ani povedať, čo som vlastne čítala, pretože to bolo tak hrozne dávno. Naposledy to bola totálne feministická kniha Krasojazdkyňa, čo som čítala na hodinu do školy. Bol to jeden z naj-zvláštnejších čitateľských zážitkov, aké som zažila. Ale veď prečo si to neprečítať, všakže, hor sa na to.
Môžem sa však pochváliť knižnými úlovkami, a to - Diamantovým dvorom, Havraními chlapcami, Illuminae, A Court of Mist and Fury, Zárezy smrti, Six of Crows a A Torch against the Night. Už sa neviem dočkať, kedy ich všetky prečítam, a hlavne sa neviem dočkať toho, kedy sa konečne dostanem k Winter, pretože je buď vypredaná, alebo stojí viac ako biblia. Prečo je tá kniha taká drahá? A prečo je sakra vypredaná? Potrebujem si to už konečne prečítať, prosím, čo mám robiť. Inak, v robote často krúžim okolo Cestovateľa a som nesmierne zhrozená, že je úplne tak vzadu skrytý a nikto si ho nekupuje. Veď je to jedna z kníh, ktoré si chcem úplne najviac prečítať a nikto o tom ani nerozpráva ani nič. Okrem toho, som smutná aj z toho, že to nemá prebal, čo mi kedysi vadilo, ale teraz som sa naozaj tešila na prebal, pretože originál má úplne krásnu obálku pod prebalom.
Čo sa týka roboty, je to čoraz väčší stres, únava a sranda zároveň. V lete to bola zábava tam chodiť, no teraz, keď mám školu, sa mi niekedy fakt nechce. Zábava je však niekedy to, čo ľudia od vás chcú. Vlastne niekedy to nie je zábava ale mučenie. "No, chcel by som knihu, ale neviem ako sa volá autor ani kniha, ale viem, že to napísal nejaký aziat, ktorý píše po nemecky."
Alebo: "Chcel by som knihu s okienkami." (detskú knihu, ktorá ma v sebe okienka za ktorými je nejaký obrázok = AKO MÁM VEDIEŤ, KTORÁ KNIHA TO MÁ????!!)
"Chcel by som knihu pre sestu/brata/mamu/otca/inéhopríslušníkarozsiahlejrodiny, ale neviem čo číta."
"Kde sú pohľadnice?"
"Kde sú pohľadnice?"
"Pohľadnice?"
"Máte pohľadnice?"
"Kde sú pohľadnice?"
"Pohľadnice?"
Najviac sa mi však páčila teta, ktorá sa ma snažila presvedčiť o tom, že sa pri tých Albi interaktívnych hrach s perom dá kúpiť aj pero zvlášť. Slušne som jej vysvetlila, že sa to kupuje len spolu a potom sa dokupujú knihy. Lenže ja som očividne nemala pravdu, lebo ono sa to proste DÁ kúpiť aj osamote. Tak som jej opäť slušne povedala, že sa idem teda opýtať, pretože my brigádnici sme predsa nedôverčivé osoby. Bolo mi povedané, že sa to nedá, tak som sa vrátila, povedala jej, že sa pero zvlášť nedá kúpiť, na čo mi teta odpovedala: "Albi, aha *ukázala na škatuľu* oni to vydávajú, oni to určite majú." A odišla.
Pracovať s ľuďmi je neskutočná zábava. Jedná radosť. Z tých falošných úsmevov ma na konci dňa až bolia , ale predsa len to zvládam. Najlepšie však je, keď sa ma niekto opýta na nejakú knihu, ja sa odídem pozrieť či ju máme, a keď sa vrátim, zabudnem, kto sa ma pýtal, tak len krúžim dookola a premýšľam, kto to bol. 

Okej, dosť bolo o práci. Musím vám povedať aj o niečom inom. Bola som na Rogue One!!! Kvôli hlúpej škole so nemohla ísť na nočnú pred-predpremiéru (?), tak ako som bola na SW7, ale tiež sme šli tak večer. Bola nenormálna plnka, nebol tam žiaden Darth Vader, ale bola to zábava. Najlepšie bolo, keď išiel trailer na Assassin´s Creed, pri šom som len kúsok slintala. ALE! Chcela som rozprávať o Rogue One. Poviem vám, ľudkovia, to bolo geniálnejšie, než SW7!!!! Milujem Felicity Jones, odkedy bola neznáma herečka z romantických filmikov, ale tu hrala ako diablica. Bolo to úplne dokonalé, aj keď to malo niekoľko chýb. Napríklad ten scenár bol niekedy totálne klišé, až som si trepala hlavu a ten černoško robotický bol úplne trápna postava, ale inak klobúk dole. Viete, čo sa mi však najviac páčilo? Hneď po tom nečakanom konci, samozrejme, tá chémia medzi hlavnými hrdinami a hercami samozrejme. Ja nechápem, ale väčšinou, keď pozerám romantický film, tak si poviem, že okej, mhm, dajte sa dokopy, mhm, viac ma nezaujíma. Ale tu. Tá chémia medzi nimi bola doslova hmatateľná a úplne som sa nich pozerala s otvorenými ústami v očakávaní všeličoho.
Dnes som konečne bola aj na Assassins Creed, o ktorom mám príliš veľa myšlienok na to, aby som napísala niečo zmysluplné. Celkovo to bol dobrý film s dokonalou cinematografiou, ale kus nič moc scenárom. Herci boli dokonalí, avšak najviac dokonalé boli tie sekvencie s Aguilarom, ktorých bolo ukrutne málo :((((((((. Práve za to, a za ten divný koniec + ten animus som strhla 3 body.


Och a zabudla som, že som bola aj na Fantastických zveroch. Tie boli také... všelijaké. Na jednej strane sa mi páčil príbeh, ale na druhej aj nie. Bolo to ako dva rozdielne filmy a neskutočne mi vadí to, že sa rozhodli urobiť z toho päťdielnu sériu, ktorej Newt ani nebude hlavná postava. Prečo sa sakra rozhodli pracovať s Fantastickými zvermi, keď robia niečo úplne iné? Očividne idú riešiť Grindelwalda, čo je dosť smutné, pretože som si zaľúbila Eddieho ako Newta. Za cenu príbehu o Grindelwaldovi okresali príbeh Newta, ktorý sa z ničoho nič zo zverov presunul na niečo temné.
Ako bolo to zaujímavé a, samozrejme, pozriem si aj ďalšie diely, ale snáď sa zamerajú už len na jednu vec.
A teraz spojlerik:
Nevyzerá Johnny Depp úplne zvláštne? Oveľa viac sa mi páčil Colin Farrell, ktorý vyzeral dokonalo!
Ale inak dávam im plus za tie dva zvraty, ktorý som ani nečakala. Už som dopredu predpokladala, čo a jak, ale no nečakala som práve také dačo.
Takže Zvery 7/10, Rogue One 8,5/10 a AC 7/10.

A teraz by som už konečne mohla ísť spať... alebo čítať knihu, ako správny knihomoľ! Ešte na niečo som zabudla - poctivo píšem knihu, pomaly ale isto sa už blížim k polovici a som s tým príbehom naozaj spokojná, takže snáď to aj dokončím.

Mini Photodiary:

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Citát


“A reader lives a thousand lives before he dies. The man who never reads lives only one.”
― George R.R. Martin

Populárne príspevky

Ocenenie

Ocenenie