utorok 28. februára 2017

Keď si myslíš, že si spisovateľ #4



22.2.2017
:DDDD Ponaučenie číslo 54546: NEpísať, keď ste veľmi unavení.
Práve si čítam tú geniálnu kapitolu, čo som napísal v noci a nenormálne sa zabávam, že za tri strany už tretíkrát som nenapísala celú vetu alebo odpoveď na otázku. Proste som napísala otázku, odpoveď som si povedala len v hlave a pokračovala som ďalej v rozhovore nadväzujúc na NEEXISTUJÚCU odpoveď. Och toto je veľká zábava.
Ľudia, ja sa tak teším na to, keď to dopíšem a potom to budem čítať ako čitateľ! (A plakať, že čo za hnusy som to popísala :D)

25.2.
Dostávam sa ku koncu, veľmi pomaly, ale blížim sa. Viem presne, čo chcem napísať, ale mám pocit, že kým sa tam dostanem tak opisujem nudné pasáže, ktoré nikoho nebudú baviť. Okrem toho som konečne prišla na to, ako zrušiť tú hranicu... teda neprišla. Len mi niečo napadlo, aspoň taký široký záber toho, ako by sa to možno mohlo stať, ale stále neviem, čo presne urobiť. Čiže píšem ďalej hoc neviem, kam vlastne smerujem, teda skôr k čomu.
Viete na čo som prišla? Že je nenormálne ťažké nenapísať instalásku. Pôvodne, prvé dve časti knihy tam bol jeden chlapík, ktorého som dokázala od hrdinky držať dosť dlho len preto, lebo som vedela, že príde iný, no teraz, keď došiel, neviem ich od seba držať. Jednoducho chcem len písať, ako sa zbožňujú a milujú, ale tiež viem, že také sa nič nestane. Takže ma to naozaj týra, keď musím opisovať len ako sa nenávidia, nerozprávajú a vraždia sa pohľadmi. 
Inak som si prvýkrát uvedomila, že sa prevteľujem do svojich postáv. Pôvodne som mala pocit, že píšem len tak hocičo, čo mi napadne, ale v skutočnosti sa fakt snažím, aby to znelo, akoby to povedala daná postava a ak mi to nesedí, tak to jednoducho vymažem.
Tiež som sa kedysi smiala nad tým, ako niekto môže napísať v jednej kapitole to a v druhej to zmeniť. Nerozumela som, ako ľudia vedia zabudnúť, čo napísali... MHM. Veľmi jednoduché, čo vám poviem. Za poslednú dobu sa mi to stalo tak miliónkrát, keď sa postavy rozprávali, že prečo sa toto musí stať a o kapitolu ďalej som to vyvrátila. Fakt budem mať čo opravovať.
ALE! 
Minule som napísala takú dokonalú kapitolu, že som nevedela, ako pokračovať, keď už som také niečo skvelé zo seba vypotila. Objavila som svoju... ehm... zvrátenú stránku, pretože moje dve najlepšie a najobľúbenejšie kapitoly sú plné bitky alebo niečoho krvavého. Najhoršie je, že jedna je v 3, čiže poslednej časti a tá druhá zase na konci 2. Keď to niekto bude čítať, tak skončí skôr, než sa tam dostane... teda ak sa mu nebude moja kniha páčiť. Nemôžem hodiť všetky skvelé pasáže na začiatok, nech si čitatelia najprv prečítajú tie? :DD Fakt chcem aby si jednu niekto prečítal, tak veľmi sa mi páči, heh. 
A milujem svoju hlavnú postavu, pretože, poviem vám tajomstvo, je v skutočnosti veľmi, veľmi, VEĽMI zlá! A to som aj ja, takže možno je len odrazom mojej temnej duše O:) 
26.2.
Stále premýšľam či mám dávať názvy svojim kapitolám alebo nie. Lebo si stále hovorím, že každý plače, ako už autori nedávajú kapitolám mená, tak to chcem zmeniť, ale zároveň je strašne náročné ich pomenovať. Niekedy mi napadne niečo fakt skvelé, ale to len fakt niekedy, väčšinou mám pocit, že ten názov je otrasný a niekedy zase ani žiadny nedám, lebo naňho neviem prísť.
Opäť som napísala zaujímavú scénu, ale neustále sa vypytujem samej seba - nepíšem príliš veľa akčných scén? Nepíšem príliš málo rozhovorov? Nerozvíjam príbeh príliš málo?
Písanie je kolobeh nekonečných otázok.
Ale fakt sa mi páči, čo som práve napísala, aj keď mám niekedy pocit, že na všetko idem prirýchlo a každú stranu sa niečo deje, čo neviem či sa mi páči, pretože celú prvú časť knih sa nedeje vôbec nič. Ach jaj.
O 50 strán musím zakončiť knihu, čo je tak päť kapitol. Vôbec to neskončím za 5 kapitol. Not. At. All. Ale však čo, môžem dúfať. Mala som gól 150k slov, už som to prešvihla. Ľudia, ja toho teda ale budem vymazovať, keď budem opravovať.
Len tak btw, stále neviem, ako tú hranicu zrušiť. Teda som sa niekam priblížila, ale nie som si tým istá.
28.2.
Takže. Prišla som na to, že ak chcem zrealizovať celý koniec, ktorý plánujem, budem to musieť rozťahať na nejakých sto strán, to by znamenalo, že svoj gól prešvihnem o 50 strán, nehovoriac o tom, že už som 150k slov dávno prešla. Je to veľmi zlé, keď má prvý diel v sérii 500 strán??
Úplne som nadšená z mojich postáv, aj keď teraz začínam zisťovať, aké je naozaj ťažké vymyslieť rozdielne osobnosti, hlavne pri chlapoch, keďže mám v celej knihe dokopy tak päť ženských postáv zatiaľ.
Náročné je aj  vymýšľať štýl každého mesta, architektúru a tak, pretože som si to celé sťažila, keď mi hrdinovia prechádzajú cez niekoľko kráľovstiev a každé musí byť iné.
Inak už teraz viem, čo vlastne asi vymažem, aj keď mi to je ľúto, a zároveň viem, čo musím pridať, aby mi príbeh dával zmysel. Zároveň však ešte musím domyslieť tú hranicu.
Vypočítala som si tiež, že ak denne napíšem jednu kapitolu, tak do dvoch týždňov by som to mohla ukončiť. Potom tomu dám asi prestávku, ale neviem či to najprv prečítať len ako čitateľ a zapisovať si niekde, čo všetko musím zmeniť, alebo sa do toho rovno vrhnúť, opravovať a až potom si to znovu prečítať ako čitateľ.

Inak, píšete aj vy? Fantasy či contemporary? Počúvate pri tom hudbu? Používate Pinterest (neviem, ako som bez neho doteraz žila)? Čo vám pomáha pri písaní?

2 komentáre:

  1. Jedna kapitola denne? Aj ja chcem, prosím! Ja mám problém sa dokopať k písaniu v poslednej dobe. Zistila som, že mám akési návaly inšpirácie a nechute. :D A hlavne, teraz ich aj tak len čaká niekoľkodňová cesta po bohvie akej bohom zabudnutej krajine a neviem či to len tak nejak preskočiť, alebo tie dve postavy zblížiť, aj keď neviem o čom by sa asi tak mali rozprávať. Urgh.
    Krvavé a temné scény sú tie najlepšie... rovnako ako aj zlé hrdinky! :D
    Úplne chápem, ako sa cítiš s tými postavami a ako ich musíš držať od seba. Moje postavy sa už konečne stretli a v hlave mám neustále len hot scénu medzi nimi dvoma, tak teraz ich neviem brať vážne, keď ju tam vyslovene nenávidí a pomaly ju chce zabiť. :D Inak zistila som, že by sa jej tam mohol črtať ešte jeden nápadník a teraz odolaj tomu pokušeniu urobiť z toho trojuholník... ehm to ešte nehovorím o tom princovi na začiatku s ktorým máva pravidelne každý rok romantické eskapády... ehm, toto asi nebude YA fantasy :D
    Vymýšľať rozdielne postavy robí aj mne problém. Ja tam mám zhruba rovnaké množstvo chlapov a báb, ale aj tak aby každá bola nejaká iná a každá mala inú povahu... je to kopec roboty.
    Inak zbožňujem túto tvoju sériu, dúfam, že neprestaneš :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. JEZIS MARIA MI CITAS MYSLIENKY???? teraz tiež píšem takú scénu, že cestujú po púšti a som nevedela či to preskočiť, alebo zblížiť postavy :DDD ale urobila som taký mix z toho nakoniec.
      Ja som sa hneď rozhodla, že žiadne YA nepíšem, pretože už je tam dosť krvi, mučenia a podobného, sex je už len taký doplnok, ktorý tam proste musí byť :DD
      Neboj neprestanem, ma to baví sa tak vypisovať zo všetkého, čo mám v hlave pred/počas/po písaní :D

      Odstrániť

Citát


“A reader lives a thousand lives before he dies. The man who never reads lives only one.”
― George R.R. Martin

Populárne príspevky

Ocenenie

Ocenenie