utorok 23. mája 2017

Keď si myslíš, že si spisovateľ #8



10.5.2017
PANEBOŽE DOSTALA SOM NÁPAD!!! aaaaaaaaaaaaaaa..... ak píšete, musíte vedieť, aký je to pocit, keď len tak niečo robíte a odrazu vám nad hlavou zabliká žiarovka. Presne to sa mi stalo. Napadlo mi, ako celú knihu domotať ešte viac, ale AKO som ju presne domotala, sa čitateľ dozvie v pokračovaní, no vďaka tomu som vymyslela, o čom bude epilóg. Chce sa mi kričať a skákať a radovať. Poriadne som neopravovala už asi mesiac, som stále na tej istej kapitole a nemôžem sa na nič vyhovárať, pretože ja mám čas, len akosi mi nejde písanie. Doteraz som necítila tú potrebu písať a ani som nemala nič, čo by ma hnalo ďalej, ale odrazu je to tu. Potrebujem pokračovať! A opravovať.

17.5.
Posunula som sa až o jednu kapitolu... Ide to sakra pomaly! A len pridávam ďalšie a ďalšie strany, vôbec neviem, čo si môžem dovoliť vymazať. Teda ako môžem si dovoliť všetko vymazať, ale chápete. Bola som na Kráľa Artuša včera (GENIÁLNY FILM) a som sa normálne prichytila v jednom momente, že som asi tri minúty vôbec nedávala pozor, lebo ten film vo mne toľké inšpirácie vyvolával, že som začala premýšľať o knihe a potom som sa len tak prebudila, že som o dačo prišla vo filme. Fakt sa teším, kedy budem na konci, lebo potrebujem dopísať ten epilóg a je to taká nová motivácia opravovať, takže už sa snažím každý deň k tomu dostať a čo to poopravovať.
Zatiaľ som na 19 kapitole z veľa, na 189 strane zo 600. Počítam s tým, že do strany 300 ma čakajú ešte mega veľké gigantické úpravy a práve v tejto časti musím toho aj veľa povymazovať, pretože práve táto časť nepridáva veľa príbehu, iba formuje postavy a posúva časovú os k tomu, kam sa to celé ma dostať. Zložito vysvetlené, ale ja tomu rozumiem. Skrátka to musím skrátiť tak, aby som mohla v tretej časti pridať nejaké veci.
ALE! Viete čo sa mi podarilo? Foreshadowing ako sviňa! Úplne mám chuť sa sama potľapkať po chrbte, ako mi toto napadlo a fakt dúfam, že nie je príliš na očiach. Takže som vymyslela 2 foreshadowingy, ktoré sú také úplne schválne a človek sa musí zamyslieť, aby pochopil súvislosť, a potom budem mať ešte kopu malých, ak sa mi to podarí dostatočne tajne ukryť všetko. Bože písanie je ale zložité.

23.5
Nastolila som si tvrdý režim. Keďže mám voľno, tak budem odteraz od rána do večera opravovať. Nemôžem opravovať pol kapitoly na deň, potrebujem zrýchliť tempo, aspoň na dve kapitoly na deň, keďže ich mám pred sebou ešte 40. Dnes opravujem od obeda, je práve pol 11 večer a dokončila som kapitolu 21. 
Dnes si dvaja mimozemšťania prečítali môj prológ a až na pár chýb povedali, že chcú čítať ďalej, čo ma neskutočne potešilo a zároveň nakoplo, aby som fakt opravovala a nestrácala čas hovadinami. 
Môj proces vyzerá asi nejako takto: 
1. prečítam si celú kapitolu.
2. nariekam, plačem alebo nadávam
3. skopírujem ju do druhého okna wordu
4. nariekam, plačem alebo nadávam
5. vymažem ju z knihy
6. nariekam, plačem alebo nadávam
7. prepisujem a dopĺňam
8. nariekam, plačem alebo nadávam
9. opäť si prečítam celú kapitolu
Kapitolu 21 som robila asi tri či štyri hodiny. Mám chuť sa hodiť z okna, boli ma chrbát, boli ma kosť na ruke, o ktorú sa opieram, keď píšem, dochádza mi hudba.
Moje zistenia: 
1. nenávidím opravovanie, pretože je nekonečné a ešte aj opravená vec je neopravená a potrebuje opravu.
2. chrbtica trpí úplne najviac
3. tie bludy, čo som popísala sú horšie, než som si myslela
4. asi nikdy neprestanem pochybovať o tom, čo píšem a pýtať sa sama seba či to dáva zmysel vôbec mne
5. odporúčam počúvanie takej hudby, ktorá sa práve hodí k scéne, ľahšie sa píše. Napríklad, keď som včera písala nejaké slávnosti, púšťala som si dookola Romanian Wind od Hansa Zimmera, keď som mala takú romanticko/neromantickú scénu, pustila som si The dø - Dust It Off, a keď mám bojovú, tak nejaký rock/metal. 
6. Čo by som robila bez pinterestu? Nevieš si predstaviť mesto? Choď na pinterest. Nevieš dobre opísať nejakú príšeru? Choď na pinterest. Chceš stráviť hodiny pozeraním obrázkov a nepísaním? Choď na pinterest!
7. Ja a dialógy nie sme vôbec priatelia. Keď mám písať nejaký rozhovor, ktorý je podstatný do príbehu a riešia práve ten príbeh, tak fajn, to mi ide, ale keď len chcem napísať nejaký ľahký, vtipný rozhovor, NEMOŽNÁ VEC pre mňa

2 komentáre:

  1. Veľmi sa mi páči ten proces písania, ale umrela som pri vete: "Úplne mám chuť sa sama potľapkať po chrbte" :DDD
    Keďže ja ešte len dokončujem prvý draft a zatiaľ je väčšina v hlave, trávim nad ntb viac času než by bolo potrebné, tak som si objednala zo zdravotníckych pomôcok ergonomickú opierku chrbta :D a musím povedať, že je super, len moja stolička je na hovno. :D
    Pinterest je pekloooo, a hneď po ňom goodreads, moje 2 obľúbené okná, ktoré keď mám naraz otvorené, na písanie môžem zabudnúť.
    Kde sa môžem dozvedieť nejaký obsah príbehu?

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. (potľapkala som sa... ale v duchu :D)
      Ja som tiež tak. Od rána do večera soma bola na ntb, až ma bolela hlava, ale tak ako sa trpí pre krásu, tak aj pre písanie :D
      U mňa pinterest a 2. je instagram, lebo tam som STÁLE. aleže STÁLE.
      odo mňa len :D nikde nie je :D

      Odstrániť

Citát


“A reader lives a thousand lives before he dies. The man who never reads lives only one.”
― George R.R. Martin

Populárne príspevky

Ocenenie

Ocenenie