nedeľa 11. marca 2018

Cestovanie po Európe a nečakaná láska || Mapa, ktorá vedie k tebe

Heather sa po skončení vysokej školy rozhodla s kamarátkami precestovať Európu. Má na to celé leto a po ňom ju čaká skvelé miesto v jednej americkej banke. No na ceste vlakom do Amsterdamu spozná Jacka. Jacka, ktorý jej spočiatku pripadá byť riadne arogantný, no zaujme ju. Až tak veľmi, že sa rozhodnú cestovať spolu. 
Znelo to ako skvelý príbeh. Viete prečo? Lebo mi to hneď pripomenulo film Pred súmrakom, čo je jeden z mojich obľúbených. Hrdinovia sa stretnú vo vlaku a potom spolu strávia čas v Amsterdame. Podotýkam, že kniha vyšla len mesiac či dva predtým, než som sama odlietala na pol roka do Holandska, takže už odvtedy som sa na túto knihu tešila. Okrem toho zbožňujem knihy s témou cestovania po Európe, čiže to bolo ďalšie plus.
Avšak kniha toho dejovo veľa neponúka. Ani vlastne neviem, čo som čakala, pretože okrem cestovania a romantiky to neznie na nič iné, no viac ako polovicu sa absolútne nič nedeje, len sa presúvajú z jedného miesta na druhé, čo by mi ani tak nevadilo, keby to celé bolo lepšie napísané, ale o písaní potom.
Celkovo príbeh nie je vôbec o ničom. Až niekde v polovici si začnete myslieť, že možno Jack niečo tají a konečne sa niečo udeje, no dovtedy len monotónne sledujete ich nezaujímavú lásku, ktorá vás skôr uspí, než vám prebudí srdce. Autor to trochu obohatil nejakou tou hádkou, no obe boli také zbytočné a prehnané, že som skôr prekrúcala očami, ako tŕpla či sa k sebe postavy ešte vrátia alebo dajú všetko do poriadku. 
Za najväčšie plus považujem myšlienku, že Jack cestuje po Európe ako jeho dedo, keď sa vracal z vojny. Má jeho denník, ktorý sa spomína už od začiatku knihy, no autor podľa mňa premrhal šancu na oživenie tejto knihy. Mohol totiž denník využiť iným spôsobom, než o ňom len neustále rozprávať. Ak by kniha bola od začiatku do konca prepletená s tými úryvkami a kresbami z denníku, bolo by to oveľa záživnejšie. Takto, keď ten denník len spomínal, že ho čítali a skutočne použil asi len dva úryvky, mi veľmi nezáležalo na tom dedovi a ani jeho príbehu.

Písanie bolo pre mňa najväčším negatívom knihy. Musím uznať, že z veľkej časti za to môže práve preklad, no celkovo mi vadil štýl, akým autor píše, vôbec mi nesadol. 
Tiež musím povedať, že preklad ani nemusel byť katastrofálny, no po pol roku, kedy som nemala prístup k slovenskému prekladu, takže som všetko čítala len po anglicky, a po tom, čo som si preštudovala všetky možné prekladateľské knihy, ma tento preklad skrátka ubíjal. Niekedy vety nedávali zmysel, niekedy to bolo len tak divne preložené, že by som ako prekladateľ použila rozhodne iné slovíčka, niekedy to bol proste len zlý preklad, napríklad keď preložili "fuck yeah", ako "choď do riti". Musela som si nájsť ako to bolo v angličtine, lebo som neverila, že by hrdinka bola taká drzá k cudziemu človeku. Rozhovory boli strašne formálne, celý čas som premýšľala či majú hrdinovia štyridsať alebo fakt sú vo svojich dvadsiatich, pretože tak slušne sa nikto nerozpráva. Niekedy to bol strašne doslovný preklad, akoby prekladateľ nemal fantáziu, a tak vety vyzneli až neprirodzene.
Čo sa týka autorovho písania, vôbec sa mi nepáčilo. Používal nesmierne množstvo básnických prostriedkov, skoro každá jedna veta mala nejaký. Metafory, prirovnania a epitetony, tie tam úplne prevládali. Skoro všetko bolo úžasné, dokonalé, skvelé, krásne, pekné, úžasné a úžasné a úžasné. Jeho telo bolo úžasné, ich hotel bol úžasný, počasie bolo úžasné, proste všetko. Spočiatku mi toto písanie nevadilo, no čím ďalej som v knihe bola, tým viac mi tieto všetky prostriedky prekážali, pretože sa v knihe nič nedialo a čítať trišitvrtinu strany, kde sa len opisuje aký úžasný bol výhľad na Paríž a k tomu tak pätnásť prirovnaní a metafor, to teda zábava fakt nie je. 
No toto je len môj osobný názor, pretože viem, že veľa ľuďom sa práve takéto písanie páči. Dosť mi to pripomínalo nejakého Sparksa kríženého s Greenom. Prekvapujúco sa mi však páčila prvá erotická scéna, pretože presne ukazuje, ako môžu autori a autorky písať takéto momenty bez toho, že by zneli príliš nemravne. 

Autor sa snaží ukázať Európu z iného pohľadu, než len toho turistického. Spomína bežné turistické lokality ako Berlínsky múr, Notre Dame, Orloj či Amsterdamské kanály, no postavy spoznávajú každé mesto nejak inak. V Berlíne chodia po múzeách, Paríž je pre hrdinku to najkrajšie miesto, ktoré spája s Hemingwayom, ktorého číta počas svojich ciest, v Amsterdame to sú zase bary a kluby. Páčilo sa mi, že autor stále priniesol niečo nové, no problémom bolo, že zároveň som nemala pocit, že chcem na tie miesta okamžite ísť, ako pri niektorých iných knihách s cestovaním.
Okrem spomínaných miest pomocou knihy môže čitateľ navštíviť aj New York, Švajčiarsko, Česko, Poľsko či Taliansko.

Postavy boli veľmi stereotypné, ak mám byť úprimná. Heather predstavuje to slušné dievča, ktoré má celý život naplánovaný, kým Jack je voľnomyšlienkár, ktorý vie všetko najlepšie. Ich vzťah ma vôbec nelákal a ani som im neverila, čo by možno nebolo tak, keby som tie postavy mala rada, no mňa vôbec nezaujímali. Nehnevali ma, nemilovala som ich, skrátka mi na nich nezáležalo. Keby umreli, tak by mi to bolo jedno, čo nie je veľmi dobré. 
A možno za to môže fakt, že už po týždni si hovorili ako sa majú radi a hrdinka premýšľala, že ho aj miluje. Po týždni! Nehovoriac o tom, že po týždni a pol, čo boli spolu ich kamaráti, tak oni dvaja zhodnotili, že sa určite vezmú a milujú sa. Nie. Nevezmú a ani nemilujú, lebo sa poznajú týždeň a pol! Nesmierne nemám rada instalásku, takže mi to strašne vadilo. 
Čo sa týka Jacka, on je taká postava, ktorú buď milujete alebo nenávidíte. U mňa to bolo to druhé, aj keď skôr mi na ňom vôbec nezáležalo. Skrátka bol ten typ chlapa, ktorý všetko vie najlepšie, názory iných nie sú podstatné, pretože on je najmúdrejší, a tak bude ďalej hovoriť svoje múdrosti a veľmi odlišné myšlienky, lebo on nie je ako ostatní, on je iný, on si predsa nebude fotiť miesto kde je, lebo on je na to príliš kúl.
A Heather? Heather bol proste nepodstatná. Skrátka nebolo nič, čo by sa mi na nej páčilo a ani nič, čo by som nenávidela. Najviac mi na nej vadilo to, že Jacka nevedela nijak inak predstaviť či o ňom premýšľať ako len tak, že je pekný, úžasný, ma skvelé telo, je krásny. Stále len to isté. Aj keď volala s mamou a tá sa jej opýtala aký je, tak hneď povedala, že je krásny. Jack mal určite aj iné vlastnosti, než dobré telo a peknú tváričku.

Jednoznačne cestovanie! To, že môžete spolu s postavami precestovať Európu. Ďalším plusom môže byť aj písanie, ak máte radi také, kde je veľa básnických prostriedkov a hlbokých myšlienok, ktoré si môžete zaznačiť.

Instaláska a celkovo obe postavy. Boli príliš nezaujímavé, príliš nudné a vôbec som im neverila, že sa milujú. Za mínus považujem aj príbeh, ktorý mohol byť oveľa záživnejší, keby autor využil nejaké zaujímavé prvky. Viac sa mohol pohrať s tým denníkom Jackovho deda, alebo mohol vhodiť trochu drámy aj do stredu knihy. Ale možno som to len ja čítala v zlom období a preto sa mi zdala byť kniha príliš pomalá a nudná.

Celkovo nemôžem povedať, že to bola zlá kniha, pretože nič skutočne zlé na nej nebolo. No mne nesadla. Nudila som sa a mala som pocit, že je nekonečná, hlavne teda preto, že som si nezamilovala postavy, a tak mi na nich vôbec nezáležalo. Ak máte radi také romantické knihy, ktoré sú celé len o láske a tá je najpodstatnejším prvkom od začiatku do konca, tak je to niečo pre vás. Povedala by som, že je to taká verzia Sparska či Steelovej pre mladých.

Originálny názov: The Map that Leads to You
Autor: J.P. Monninger
Séria: ---
Diel v sérii: ---
Dátum vydania: sk 2/2018, eng 6/2017
Vydavateľstvo: Ikar
Počet strán: 376
Hodnotenie GR: 3,79

Zábava 0/5
Láska 1/5
Priateľ -5/5
Plač 0/5

Anotácia: 
Mladá Heather si už mapu svojho života nakreslila. Po vysokej chcela cestovať po Európe, v septembri by sa vrátila a začala sľubnú kariéru v newyorskej banke, vo svete, kde možno sotva niečo nechať na náhodu. Lenže potom nastúpi do nočného vlaku do Amsterdamu a zoznámi sa s vášnivým cestovateľom Jackom. Ten nezmení len smer jej cesty, ale aj života. Rozpráši Heatherin starostlivo pripravený cestovný plán a spolu putujú po stopách denníka Jackovho starého otca, ktorý prechádzal Európou po skončení druhej svetovej vojny. Jack ukazuje Heather miesta, ktoré by nenašla v žiadnom turistickom sprievodcovi, a chce, aby v potulkách pokračovali. Ona však má namierené do Spojených štátov a nahovára Jacka, aby sa k nej pridal. Jack odmieta prijať Heatherin návrh a dusí v sebe tajomstvo, ktoré otrasie Heatheriným svetom od základov.
   


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Citát

“A reader lives a thousand lives before he dies. The man who never reads lives only one.”
― George R.R. Martin


Ocenenie

Ocenenie